Operácia Raviv

T-55
Ukroistený egyptský tank T-55 v izraelskom múzeu Latrun (Zdroj:wikipedia)

Operácia Raviv (slov. Mrholenie) vošla do histórie aj ako tzv. Desať hodinová vojna a predstavovala útok izraelskej armády na egyptské pobrežie Červeného mora počas tzv. vyčerpávajúcej vojny. K útoku došlo 9. septembra 1969 a izraelskí vojaci si zabezpečili moment prekvapenia používaním egyptských uniforiem a ukoristenej egyptskej výzbroje.

Po vojne z roku 1967 pokračovali občasné prestrelky pozdĺž Suezského kanála medzi egyptskou a izraelskou armádou. Napriek všeobecne uznávanej vyššej kvalite izraelskej armády, konflikt tejto povahy viac vyhovoval Egyptu, pretože disponoval jednoznačnou prevahou v počte mužov a delostreleckých prostriedkov. Izrael nemal možnosť využiť manévrovacie schopnosti svojej armády ani leteckú prevahu. Počas operácie Boxer došlo k niekoľkým leteckým útokom na egyptské pozície, no hrozba zo strany egyptskej PVO bola privysoká. Preto izraelské velenie hľadalo spôsob, ako donútiť egyptské jednotky stiahnuť sa ďalej od prieplavu.

Do operácie boli zapojené rôzne izraelské obrnené jednotky a jednotky námorníctva. Veliteľom celého uskupenia bol plukovník Baruch “Pinko“ Harel a jeho zástupcom major Shlomo Baum. Hlavnú výzbroj obrnených jednotiek tvorili tanky T-55 (v izraelskej armáde označované ako Tiran 5) obrnené transportéry BTR-50 ukoristené počas Šesťdňovej vojny. Pešie jednotky boli doplnené členmi legendárnej jednotky Sajeret Matkal, ktorí hovorili po arabsky. Plavidlá na prekonanie Suezského kanála dodala 11. flotila, pričom bezpečnosť prepravy mali na starosti muži z ďalšej obávanej špeciálnej jednotky Sajeret 13 (v preklade 13. flotila). Pri naloďovaní a vyloďovaní obrnených jednotiek asistovala Jednotka 707, špeciálna jednotka zameraná na podovodné práce. Po šiestich týždňoch výcviku boli jednotky presunuté počiatkom septembra na pobrežie pri Ras Sudar, pričom obrnená technika bola privezená až predvečer útoku aby sa predišlo odhaleniu.

7. septembra komando Sajeret 13 zaútočilo počas operácie Escork na kotvisko egyptského námorníctva v Ras Sadat. Osem mužov prišlo na páre ľudských torpéd Maiale (slov. Prasa) a umiestnilo nálože na dva torpédové člny P-183. Okrem toho, že sa podarilo zneškodniť prípadnú hrozbu pre vyloďovacie jednotky zároveň sa pozornosť egyptských veliteľov upriamila ďalej na sever. Avšak kvôli predčasnému výbuchu jednej z náloží stratil Izrael troch cenných členov Sajeret 13.

Izraelská jednotka pozostávala z asi stovky mužov vyzbrjených šiestimi tankami a troma obrnenými transportérmi. Vylodila sa o 03:37 40 km južne od Suezu a 20 km južne od Ras Sadat. Po vylodení konvoj vyrazil na juh a útočil na egyptské postavenia. Prvým cieľom bola radarová stanica v Abu Darag, ktorá padla o 07:17.

Útočníci narážali na minimálny odpor, keďže nepriateľ si myslel, že ide o jeho vlastné jednotky, no obrancovia boli veľmi zle pripravení na odrážanie obrneného útoku. Egyptské obrnené jednotky sa nachádzali až 40 km severne, pričom na juh postupujúci Izraelčania za sebou zanechávali prekážky ktoré ďalej brzdili prípadný pohyb prenasledujúcich Egypťanov.

Zo vzduchu útočiacu kolónu podporovali dve štvorice bojových lietadiel A-4 Skyhawk zo zostavy 109. letky. Ich prvou úlohou boli útoky na batérie protilietadlových rakiet SA-2 a sekundárne mali v prípade potreby zabezpečiť blízku letecku podporu. Avšak keďže pozemné jednotky sa prakticky nestretli s relevantným odporom bola do zoznamu cieľom priradené neďaleká radarová stanica. Napriek chabému odporu bol pri útoku stratený vedúci stroj. Pilot major Hagai Ronen bol videný, ako visí na svojom padáku nad Suezským kanálom, no nie sú známe žiadne overiteľné informácie o jeho ďalšom osude.

Po zničení radaru v Ras Saafrana sa dostali pozemné jednotky na dohľad od egyptskej obrnenej formácie, no dostala rozkaz boju sa vyhnúť a stiahnuť sa. Po deviatich hodinách na území nepriateľa a prekonaní vzdialenosti 45 m prakticky bez odporu sa jednotka nalodila na plavidlá 11. flotily a vrátila na Izraelom ovládaný východný breh Suezského kanálu. Okrem troch členov Sajeret 13 a zostreleného pilota mali Izraelčania len jedného ľahko zraneného vojaka. Egypt pohľad odhadov stratil 100 – 200 mužov, pričom medzi obeťami bol aj sovietsky generál pôsobiaci v Egypte ako poradca.

10. sepmtebra sa egyptské velenie dozvedelo, čo sa vlastne stalo a egyptský prezident Gamel Abdul Násir sa rozzúril tak, že utrpel infarkt. Po desiatich dňoch sa vrátil k svojim povinnostiam, pričom jedným z jeho prvých krokov bolo odvolanie mnohých vysoko postavených veliteľov, vrátane náčelníka generálneho štábu generála Ahmada Ismaila Aliho, čo veliteľa egyptského námorníctva Fouada Abu Zikryho. Na drtivom izraelskom víťazstve nič nezmenil ani masívny egyptský útok 102 lietadiel, ktorý sa odohral 12. septembra. Počas bojov izraelská protivzdušná obrana zostrelila jeden MiG-17, a piloti si nárokovali zostrel piatich MiG-21 a dvojice Su-7. Izrael prišiel o jeden Mirage, ktorého pilot padol do zajatia. Podľa egyptských zdrojov boli dovedna zničené tri izraelské lietadlá. Po taktickej stránke Izrael predviedol ďalšiu pozoruhodnú akciu, ktorej hlavným prínosom bolo okrem demonštrácie sily zničenie viacerých cenných radarov egyptskej protivzdušnej obrany. Z dnešného pohľadu vyvoláva rozpory v názore na izraelské konanie hlavne fakt, že jeho vojaci sa vydávali za vojakov inej krajiny. Aj keď by bolo naivné myslieť si, že ide aj v dnešnej dobe o zriedkavý jav, za istých okolností môže mať dramatickú (nielen) diplomatickú dohru. Avšak zástupcovia Izraela boli už pred vznikom samostatného štátu nútený pristupovať k neortodoxným postupom, preto by nemal byť nikto prekvapený, ak izraelskí vojaci v prípade potreby vystupujú “pod cudzou vlajkou“.

Zdroje: http://en.wikipedia.org/wiki/Operation_Raviv

Autor článku: Tomáš Beňuš | Článok vložený 14. 04. 2015