Saurská revolúcia 1978

Kábul, den po Saurské revoluci
Kábul, den po Saurské revoluci. (Zdroj: Wikipedia.org.)

K Saurské revolúcii (po perzsky انقلاب ثور) došlo 27. apríla 1978. Išlo o získanie moci nad Afganistanom Ľudovou demokratickou stranou Afganistanu (teda komunistami). Nasledujúca nestabilita vyvolala občiansku vojnu trvajúcu de facto doposiaľ.

Boj o moc v krajine nabral nový rozmer v roku 1978, keď došlo k zavraždeniu Mira Akbara Khybera známeho ako Kaibar. Kaibar bol členom frakcie Parcham, časti komunistickej strany. Jeho vraždu mala na svedomí vtedajšia vláda. Zvyšní komunisti sa obávali, že prezident Mohamed Daoud Khan chystá podobný osud aj pre nich. Neboli ďaleko od pravdy. Pohreb sa zmenil na masívnu protestnú akciu, po ktorej bola väčšina členov komunistickej strany zatknutá. Khan spravil ale zásadnú chybu: vojenských hodnostárok komunistickej strany nechal na slobode. Po vraždách a iných represáliách bola pre nich cesta jasná – vojenský prevrat. Hlavnými postavami boli Nur Mohamed Taraki, Babrak Karmal a Hafizullah Amin.

Práve fakt, že Amin nebol ihneď zatknutý bol kľúčový. Zatknutie bolo odložené o päť hodín a práve týchto päť hodín stačilo Aminovi na to, aby vydal rozkazy vedúce z zvrhnutiu vlády (možno s trochou preháňania by sme teda mohli povedať, že nerozhodnosť pri zatýkaní jedného muža výrazne prispelo k tomu, v akej situácii sa Afganistan posledných 30 rokov nachádza).

Osud režimu prezidenta Khana dospel ku koncu 28. apríla 1978 v skorých ranných hodinách. Saud je paštúnske označenie pre apríl, takže v preklade šlo vlastne o Aprílovú revolúciu. Predstavitelia komunistickej strany boli prepustení, a vojaci dostali rozkaz napadnúť palác v strede mesta. Dátum nebol náhodný. Deň pred piatkom, počas ktorého sa konali bohoslužby, bolo mnoho dôstojníkov a funkcionárov mimo službu. Prezidentská garda sa rozhodla bojovať. Avšak letectvo poskytlo silnú podporu lietadlami ako napr. MiG-21 či Su-7, takže odpor nemal veľké šance na úspech. Po premožení gardistov bol zabitý aj prezident, ako aj väčšina jeho rodiny.

Následne začali politické zmeny. Krajina prijala názov Demokratická republika Afganistan, a komunisti sa ujali moci. Vládu zostavil Nur Mohamed Taraki z frakcie Khalq. Funkcie boli ale veľmi starostlivo delené, aby obe frakcie boli spokojné.

Krajina mala prejsť mnohými zmenami. Poľnohospodárstvo padlo plne do rúk štátu. Bola vyhlásená sloboda vierovyznania. Objavovali sa výroky o nastolení rovnosti pohlaví, a dlhy farmárov ktoré dosiahli nesplatiteľné hodnoty boli odpustené. Ľudia v mestách boli nadšení. Ale už v tvrdo konzervatívnych spoločnostiach, najmä na vidieku, sa začali objavovať prvé známky odporu voči vláde, práve kvôli náboženskému liberalizmu a rečí okolo práv žien. Tu sa zrodili zárodky povstania, ktoré sa plne prejavilo po sovietskom vpáde do krajiny.

Svoje záujmy mali aj USA, ktoré chceli využiť šancu na oslabenie Sovietskeho zväzu. Podľa niektorých zdrojov, ktoré ale nemožno podceňovať, Carterova vláda začala toto povstanie budiť k životu ešte pred sovietskou intervenciou. Za vlády Reagana bola už podpora očividná (vtedy už bola sovietska armáda v krajine), a bola súčasťou plánu na vypudenie sovietskeho vplyvu z krajín tretieho sveta. Treba ale podotknúť, že vzniknuté povstalecké hnutie nebolo jednotné. Šlo o rôzne skupiny sledujúce akurát jeden cieľ: boj proti sovietskej a vládnej armáde.

Táto kapitola afganských dejín je bežne podceňovaná, ba priam ignorovaná. Pritom tu sa nachádza odpoveď na mnohé otázky o príčinách ničivej občianskej vojny. Komunistický puč bol dôsledkom nerozvážnych represálií a vraždenia. Potom došlo k prudkému narušenia statusu quo v základných spoločenských otázkach. Tieto príčiny by sme mohli zhrnúť pod menom nerozvážnosť. A Afganistan je jedným z mnohých miest, kde si ešte nerozvážnosť mala vybrať krutú daň.

Autor článku: Tomáš Beňuš | Článek vložen 12. 11. 2008