Operácia Cyclone 1979 - 1989

Operácia Cyclone bola operácia vedená CIA na podporu afganských povstalcov v boji proti vojskám ZSSR v období 1979 – 1989. Šlo o jednu z najdrahších a najdlhších operácií v histórii CIA. Začala v roku 1980 a podpora bola vo výške 20. mil. dolárov za rok. V roku 1987 už ale dosahovali ročné náklady 630 mil. dolárov.

Architektom operácie bol Carterov poradca pre otázky národnej bezpečnosti Zbigniew Brzezinski. Vojna v Afganistane bola braná ako súčasť globálneho konfliktu medzi západom a východom. A tak prichystali pre ZSSR podobný scenár, akí Američania zažili na vlastnej koži vo Vietname. V roku 1998 poskytol Brzezinski interview pre francúzsky časopis Le Nouvel Observateur. Hovoril, že síce ZSSR nenútili do vojny, vedeli ale, že zrejme k tomu dôjde. Otvorene hovoril o „afganskej pasci“ a priznal sa, že keď došlo k invázii napísal prezidentovi, že teraz majú šancu uštedriť ZSSR jeho vlastný Vietnam.

Už 3. júla 1979 prezident oficiálne súhlasil s podporou antikomunistického hnutia v Afganistane. Carter označoval inváziu do Afganistanu za najväčšiu hrozbu od čias 2. svetovej vojny, a teda plány na boj proti sovietskym vojskám podporoval. Pomoc distribuovala pakistanská strana, najmä cez svoju tajnú službu ISI. Za britskú stranu sa zúčastnila tajná služba MI6 či špeciálne jednotky SAS. Medzi rokmi 1978 a 1992 ISI vytrénovala v svojich kempoch 100 000 bojovníkov.

Americká pomoc Pakistanu bola rozdelená do dvoch balíkov. Prvý predstavoval priamo vojenskú pomoc, zatiaľ čo druhý hospodársku pomoc. Prvý balík z rokov 1981-87 obsahoval 3,2 mld. dolárov. Okrem toho medzi rokmi 1983 a 1987 dostal Pakistan 40 strojov F-16 v hodnote 1,2 mld. dolárov. Tie mali neskôr veľký význam ako potenciálne jadrové nosiče pri vzájomnom zastrašovaní s Indiou. Druhý balík z rokov 1987 – 1993 mal hodnotu 4,2 mld. dolárov. Pomoc mimo tento balík mala hodnotu ďalších 1,74 mld. dolárov. Zbrane, ktoré neboli vyrobené na západe, pochádzali najmä z Izraela, ale dopomohla aj Čína. Údaje o hodnote zbraní dodaných povstalcom sú veľmi rozdielne a pohybujú sa v rozmedzí 3 – 20 mld. dolárov. Pomoc z roka na rok rástla vďaka lobovaniu politikov ako Charlesovi Wilsonovi, Gordonovi Humphreymu, Fredovi Iklemu či Williamovi Ceseymu.

V sovietskom útoku na Afganistan mnohí videli jednoduché rozširovanie hraníc vplyvu ďalej na juh k arabskému moru, a teda hrozbu pre americké záujmy v oblasti. Medzi niektorými politikmi panovala predstava, podľa ktorej chcel ZSSR ďalej pokračovať v expanzii do Pakistanu a Iránu a nakoniec si podmaniť zdroje ropy v oblasti. Podľa iného názoru sa Sovietsky zväz zľakol silnejúceho moslimského hnutia, ktoré sa mohlo rozšíriť do ZSSR.

To malo za následok vznik tzv. Carterovej doktríny, podľa ktorej žiadna cudzia sila nemohla získať vplyv na oblasť Perzského zálivu. Carter zaviedol aj mnoho opatrení, ktoré nesúviseli priamo s vojnou v Afganistane, ako napr. zakázal športovcom účasť na olympijských hrách v Moskve roku 1980 pod americkou vlajkou, či obnovil povinnú registráciu pre mladých mužov pre prípad odvodu.

Americké záujmy ale opadli po sovietskom odchode. Podpora ozbrojeným hnutiam bola zastavená v podstate okamžite a časom sa utlmila aj pomoc poskytovaná utečencom v Pakistane. Amerika dokonca prestala poskytovať pomoc aj samotnému Pakistanu. Boli zrušené kontrakty na nákup zbraní, program výcviku pakistanských vojakov americkými inštruktormi či pobyty pakistanských dôstojníkov študujúcich v USA.

Predstavitelia USA boli za operáciu Cyclone neraz kritizovaní. Nešlo až tak o samotní zámer boja proti ZSSR, ktorý bol kritizovaný, ako o spôsob podpory povstania. Veľká časť zdrojov putovala k veliteľovi Gulbuddinovi Hekmatyarovi, o ktorom sa vedelo, že je to muž vybraný Pakistanom. Pakistan samotný mal veľký vplyv pri prerozdeľovaní pomoci. O tomto veliteľovi sa hovorilo, že často bojoval aj proti iným povstalcom, že útočil na civilné ciele, zbraňami získanými vďaka USA ostreľoval Kábul pričom zomrelo okolo 2000 ľudí. Hovorí sa o ňom aj v súvislosti s Usámom bin Ládinom a výcvikom zahraničných bojovníkov v Afganistane. Pakistan tomuto mužovi musel často pripomínať, že len vďaka Pakistanu sa dostal tam kam sa dostal, a že Pakistan ho môže z jeho postavenia odstaviť. V časoch operácie Cyclone Benazir Bhuttova varovala prezidenta Busha staršieho, keď mu povedala, že „vytvárajú Frankensteina“. Vedela, že silné hnutie, ktoré bolo budované, sa zákonite prejaví aj v Pakistane. Prax dokazuje, že mala pravdu. Okrem Afgancov bolo len v časoch operácie Cyclone údajne vycvičených pre vojnu 35 000 moslimov zo 43 krajín a toto čísla ďalej rástlo a aj rastie.

Autor článku: Tomáš Beňuš | Článek vložen 29. 11. 2008