Operácia Super

Operácia Super
(Zdroj: neznámý.)

V roku 1978 bola organizácia SWAPO pod silnejúcim tlakom zo strany Juhoafrickej republiky. Začala teda budovať svoje vojenské základne v blízkosti základní svojich spojencov – Angoly a Kuby. Nedonieslo to ale požadované výsledky. Keď totiž došlo k útokom na tieto základne Kuba ani Angola sa do bojov rozhodne nehrnuli, a základne SWAPO boli vystavené rovnakému riziku ako predtým. JAR sa musela i tak vyhnúť neúnosným stratám, a tak boli náročné útoky vykonávané len elitnými jednotkami. Jednou z nich bol 32. prápor. 95 % jeho príslušníkov boli Angolčania. Táto jednotka má na konte aj mnoho útokov pripisovaných organizácii UNITA. Prápor pôsobil v úzkej spolupráci so South African Reconnaissance Commandos. V tej dobe bol 32. prápor zrejme najlepšou jednotkou ľahkej pechoty prinajmenšom v Afrike.

Mnohé informácie rozviedky boli získané vďaka rádiovému odpočúvaniu. Následne boli príslušníci South Arican Reconnaissance Commandos vyslaní na prieskum aby preverili pravdivosť informácií. Prieskum bol uskutočňovaný rôznymi spôsobmi, napr. vysadzovaním prieskumných dvojíc z vrtuľníkov za nepriateľskými líniami. Títo muži museli neraz pôsobiť aj stovky kilometrov od najbližších spriatelených jednotiek odkázaní sami na seba. Každý, kto sa podieľal na týchto akciách vedel, že ak by došlo k vyzradeniu misie, šance na návrat do bezpečia by boli mizivé.

Ďalšie možnosti prepravy poskytovalo more. K výsadkom boli používané člny juhoafrického námorníctva. Ak napr. z dôvodu rizika odhalenia člna nepriateľom nebolo možné vyslať člny, boli výsadky uskutočňované za pomoci ponoriek. Práve ponorky boli obrovskou výhodou JAR v jej boji, nakoľko jej nepriatelia nikdy nezistili, že dokáže svoje ponorky využiť takýmto spôsobom. Úspech mnohých prieskumných misií bol odkázaný na dobré chodidlá prieskumníkov. Sú zaznamenané prípady keď jednotka prešla aj dvesto kilometrov k svojmu cieľu po vlastných. Tieto operácie, ktoré boli sprevádzané spravidla momentom prekvapenia, účinne napádali plány SWAPO na ofenzívu. Tá spravidla prebiehala v období dažďov, teda zhruba od novembra do marca. Vojaci bojujúci proti SWAPO hovorili o týchto operáciách ako o “zimných športoch“. Obdobie dažďov totiž znamenalo nízku oblačnosť, teda obmedzenie akcieschopnosti letectva. Zároveň zhustla vegetácia, a partizáni mali dostatok tak potrebnej vody. Cez obdobie sucha boli zas partizáni zo SWAPO vytlačení zo svojich pozícií, a takto sa to opakovalo. Avšak to, že príslušníci SWAPO očakávali, že vojaci JAR na nich budú tlačiť len v období sucha ich stála zopár nepríjemných prekvapení.

Časom sa stalo očividné, že 32. prápor je esom v rukáve veliteľov pri získavaní informácií. Pre jednotku o sile čaty bolo jednoduché za použitia protistopovacích praktík priblížiť sa k nepriateľovi a následne sa stiahnuť bez toho, aby bola jednotka objavená nepriateľom. Nevýhodou bola slabá palebná sila jednotky ktorá obmedzovala aj operačné schopnosti. Vyskytovali sa snahy vyslať do boja aj väčšie jednotky o sile roty či práporu, no pre takú veľkú jednotku bolo takmer nemožné preplaziť sa medzi hliadkami SWAPO, takže keď sa takáto veľká jednotka chystala do útoku nepriateľ o tom už vedel a čakal pripravený. Nasledovali rôzne experimenty v snahe využiť palebnú silu väčších jednotiek. Jedným z takýchto pokusov bola napr. simulácia útoku klasickej malej jednotky, pričom vďaka momentu prekvapenia mala jednotka vniesť do radov protivníka paniku a ten by sa dal na útek, pričom by padol do pasce zvyšku jednotky. Výsledky boli ale rozporuplné, a to už len preto, že aj v týchto prípadoch bola často väčšinová časť jednotky odhalená hliadkami. Prieskumné krídlo bolo založené a vytrénované pod dohľadom legendárneho Kellyho, ktorý prišiel dakedy koncom roku 1977 spolu s Ronom Gregorym na základni v Omaumi. V prvopočiatkoch im pomáhal major Pep Van Zyl (napr. s výberom mužov). Kelly neskôr prešiel k Špeciálnym jednotkám kde si vyslúžil slávu. Tréningový program bol založený na tréningovom programe Špeciálnych jednotiek, pričom bol prispôsobený pre výcvik vojakov malých jednotiek. Klasická jednotka pozostávala z troch až piatich mužov. Používali rovnaké zbrane ako SWAPO. Zaujímavosťou je, že ako štandardnú zbraň používali guľomety PKM a RPD, čím sa snažili kompenzovať značnú presilu nepriateľa. Belosi v jednotke si pedantne začierňovali tváre. Totiž keď partizáni v jednotke zbadali belocha ihneď naňho sústredili takú intenzívnu paľbu ako mohli, nakoľko predpokladali že to je veliteľ (vzhľadom na to, aká bola v tom čase v JAR doba niet sa čomu čudovať). Tréning bol vedený na vysokej úrovni v oboroch ako sú demolácia, navigácia, streľba, prvá pomoc, vedenie malého plavidla (dôraz bol kladený na kanoe) či stopovanie. Všetci príslušníci jednotky boli výborní strelci a mali za sebou výcvik výsadku zo vzduchu. Velitelia rozhodne neplánovali svoje schopnosti a schopnosti svojich mužov šetriť. Jedným z aktívnych veliteľov bol Willem Rätte. Na jednej zo svojich misií podnikol útok tak drzý, že nad ním niekomu až rozum postojí. Jakmile padla tma zaviedol svojich vojakov rovno do tábora SWAPO. Ako zistili, základňa bola čiastočne opustená a vybavenie bolo v nákladiakoch pripravené na prevoz. Na základni boli aj guľomety kalibru 14,5 mm. Trojica ich v pokoji rozmontovala a odniesla zo základne. SWAPO očakávali útok, a tak chceli, aby boli guľomety pripravené spustiť paľbu na vrtuľníky Puma ktoré boli požívané na prepravu vojakov. Keď sa Rätte so svojimi mužmi stiahol informoval veliteľstvo o situácii. Nasledujúce ráno padla základňa za obeť úspešnému útoku juhoafrických síl. Rätte sa neskôr stal veliteľom rozviedky 32. práporu. Rýchle si vydobyl povesť neortodoxného a ekcentrického veliteľa. Bol to perfekcionista, a nikdy nikomu ani ničomu nedovolil zasahovať do jeho precízne naplánovaných operácií.

Operácia Super
(Zdroj: neznámý.)

Ďalší úspech ktorým sa 32. prápor môže pochváliť je zajatie jediného sovietskeho poradcu počas Pohraničnej vojny. Stalo sa tak počas operácie Protea. Tri roty pod velením muža menom James Hills sa nachádzali na východ od mesta Ongiva (známe je aj pod menom Perrier D´Eca). Poručík Tinus van Staden spozoroval veľký konvoj pozostávajúci z množstva tankov, obrnených vozidiel BRDM a nákladiakov ako postupuje smerom k ich pozícii. Okamžite žiadal o leteckú podporu. Na pomoc boli vyslané lietadlá Mirage a Impala. Keď boli s konvojom hotoví zostala po ňom len hromada horiacich a dymiacich vozidiel. Keď sa stmievalo keď vojaci išli skontrolovať horiace vraky. To o našli ich prinajmenšom prekvapilo. Vo vozidlách našli mŕtvych vojakov oblečených v ruských uniformách. Medzi mŕtvymi boli aj dve ženy. Ešte zaujímavejší bol nález nezraneného ruského dôstojníka. Ten zvieral v svojom náručí mŕtvu ženu a tvrdilo sebe, že pracoval ako mechanik v Ongive. Opäť sa raz vojna ukázala byť ľudskou tragédiou. Bolo zistené, že okrem žien boli v konvoji aj malé deti. Juhoafrická armáda ihneď zorganizovala pátraciu akciu, nakoľko mnohé z detí boli nezvestné. Pýtali sa aj domácich, či nemajú nejaké informácie. No tí aj keď niečo vedeli, nemali chuť spolupracovať. A tak museli byť deti vydané napospas osudu.

Jedným z hlavných dôvodov prečo bol 32. prápor taký úspešný bol fakt, že pôsobil v oblasti bojov dlhodobo. Narozdiel od ostatných zložiek armády, hliadky 32. práporu neplánovali svoje akcie jednorázovo. Neraz pôsobili v oblasti bojov aj tri mesiace. A aj keď sa nenachádzali priamo na bojisku, vždy boli pripravené na základni Buffalo kde sa venovali výcviku. Vojaci teda neboli odkázaní na zdĺhavú aklimatizáciu ktorá bola slabinou ostatných zložiek armády.

Operácia Super
(Zdroj: neznámý.)

Jedna z najúspešnejších operácií proti SWAPO bola vykonaná v marci roku 1982. Jednotka dostala rozkaz podporiť prieskumný oddiel. Jan Hougaardt mal ale problém dať dohromady dostatočne veľký oddiel, nakoľko väčšina príslušníkov práporu sa práve vracala po troch mesiacoch na základňu Buffalo. Nakoniec sa mu podarilo vyčleniť jednotku o sile čaty. Objavili sa informácie podľa ktorých SWAPO malo základňu v údolí Cambeno blízko opustenej portugalskej usadlosti Iona. 32. prápor bol jediný kto mohol pomôcť prieskumníkom v ich boji. Keď sa vydávali do boja, zrejme nik z nich netušil, do čoho idú. Čata nasadla do dvojice vrtuľníkov Puma, pričom sprievod im robila dvojica ďalších ozbrojených vrtuľníkov, pričom operácie sa zúčastnil aj dnes už slávny pilot Neall Ellis.

Vojaci boli vysadení na východnom konci údolia kde doň viedla cesta. Ihneď spozorovali hustú premávku. Šlo o logistické vozidlá SWAPO. Na cestu umiestnili protitankovú mínu TM 62. Následne sa stiahli a pozorovali miesto kde bola umiestnená mína zhruba z kilometrovej vzdialenosti. Po chvíli zbadali ako sa k míne blíži dvojica nákladiakov. Pod jedným z nich mína vybuchla, no vypadalo to, že nespôsobila žiadne straty. Vojaci z poškodeného vozidla jednoducho nastúpilo do druhého a odišli. Poobede na miesto dorazila hliadka SWAPO o sile 28 mužov. Začali prehľadávať okolie zničeného nákladiaku. Bohužiaľ, vojaci neboli dosť pedantní, lebo hliadka čoskoro objavila stopy po ktorých sa vydala. Odhalená jednotka ihneď nadviazala kontakt s veliteľstvom v Marienfluss a žiadali okamžitú podporu.

Veliteľ hliadky musel hrať o čas. To čo nasledovalo je len ďalší z rady neuveriteľných príbehov 32. práporu. Členovia hliadky sa rozhodli sami vydávať za príslušníkov SWAPO. Keď boli skutoční príslušníci SWAPO dosť blízko hneď na nich bez strachu namierili zbrane a obvinili ich, že sú hliadkou nepriateľskej skupiny UNITA, a že sa snažia nájsť ich základňu. Veliteľ prieskumníkov akoby sám uveril svojej hre, a keď už situácia začínala byť príliš napätá zastrelil veliteľa hliadky SWAPO. Začala sa neprehľadná prestrelka v ktorej sa prieskumníci dostávalo do čoraz horšej situácie. Našťastie sa na scéne objavili vrtuľníky Allouette ktoré svojimi 20 mm kanónmi rozpútali medzi príslušníkmi SWAPO peklo. Dvadsaťjeden ich padlo, a šiestich zranených zajali. Len jeden jediný utiekol. Zajatci boli prevezení na základňu Marienfluss. Pri výsluchu sa poradilo zistiť, že SWAPO má základňu pri vyschnutej rieke Humbi v údolí Cambeno. Medzitým Sektor 10 v Oshitaki mal plné ruky práce s organizovaním ďalšej misie. Nebolo to nijak jednoduché, pretože stroje na Marienfluss nemali palivo, a na ďalšom letisku nebola dráha schopná prijať transportné lietadlo C-160. Nakoniec sa podarilo dať dohromady päť vrtuľníkov Puma v ktorých bol útočný oddiel a štvoricu sprievodných strojov Allouette.

Aj napriek všetkej snahe sa ale nepodarilo zrealizovať útok. Vrtuľníky vleteli do silnej búrky a tá znížila viditeľnosť na nulu. Padlo rozhodnutie vrátiť sa na veliteľstvo 10. sektora. Vzhľadom na to, že vrtuľníky boli už dosť blízko nepriateľa predpokladalo sa, že ich zámer bol odhalený a základňa bude evakuovaná. Jan Hougaardt ktorý rozmiestnil pozorovateľov v oblasti ale trval na tom, že SWAPO sa nechystá na odchod. Tak padlo na veliteľstve 10. sektora rozhodnutie pokúsiť sa o útok znova, a síce na druhý deň, 13. marca 1982.

Vrtuľníky vzlietli v skorých ranných hodinách v nádeji, že sa im konečne podarí stretnúť s nepriateľom. Keď ale dorazili na miesto, o ktorom predpokladali že sa na ňom nachádza základňa SWAPO, nenašli nič. Začali krúžiť nad oblasťou a hľadať známky svedčiace o prítomnosti nepriateľa. Bez úspechu. Až keď sa chystali otočiť sa a vrátiť domov letový inžinier vo vrtuľníka Nealla Ellisa, seržant Steve Coetzee, zbadal v buši niečo čo sa jeho trénovanému oku zdalo neobvyklé. Veľmi rýchlo si uvedomil, že sleduje maskujúcu sa jednotku SWAPO. To, čo všetci považovali za neškodné skaly boli v skutočnosti maskované bivaky v kempe SWAPO. Bez zbytočného zdržovania vrtuľníky Allouette zasypali oddiely SWAPO paľbou. Tí rýchle pochopili, že hra práve začala a opätovali paľbu doslova všetkým čo mali. Vzduchom lietali rakety RPG ktorými sa partizáni pokúšali zasiahnuť vrtuľníky. Pumy sa snažili čo najskôr vysadiť vojakov aby sa mohli zapojiť do boja. Určite nielen partizáni boli zaskočení keď si zrazu uvedomili, že niektorí vojaci vyskakujú z vrtuľníkov ani nie päťdesiat metrov od ich pozícií. Našťastie príslušníci SWAPO sa dopustili školáckej chyby keď umiestnili svoj tábor na rovnej planine kde sa nemali ako kryť. Za chvíľu mali zistiť akú vážnu chybu spravili.

Operácia Super
(Zdroj: neznámý.)

Útočná skupina pozostávala len zo štyridsiatich mužov. Tí sa postavili trom stovkám partizánov. Okrem vrtuľníkov im palebnú podporu poskytovala ešte skupina vojakov s 81 mm mínometom ktorú vysadili na neďalekom kopci. Pumy dostali za úlohu pozbierať prieskumné hliadky, dohromady cca dvadsať mužov, ktoré boli v okolí a preniesť ich na pozície z ktorých mohli zabrániť partizánom v úteku. Tamojší terén bol nočnou morou pre každého vojaka, posypaný skalami, malými údoliami a útesmi. Vojaci 32. práporu boli pod silnou paľbou z ručných zbraní a o každý meter sa zvádzali ťažké boje. Vojaci SWAPO neboli vždy ktovie ako bojachtiví, no tentoraz dávali jasne najavo chuť do boja. Boj začal o ôsmej ráno, a ani o jednej popoludní nestratil nič na intenzite. 32. prápor si vybudoval líniu pozdĺž ktorej stále napádal oddiely SWAPO. Bol to krvavý a nemilosrdný boj. Keď vrtuľníky spustili paľbu bolo nezávideniahodnou povinnosťou vojakov postupovať proti SWAPO. Tí si našli útočištia v štrbinách kde sa mohli ako-tak kryť pred paľbou vrtuľníkov. Na tie bez prestávky strieľali z RPG-7, a vypálili aj prinajmenšom štyri protilietadlové rakety SAM-7, našťastie ani jedna z nich nezasiahla cieľ. Boj pokračoval celý deň, a deň plynulo prešiel do noci. Vojaci 32. práporu minuli náboje, a tak museli používať zbrane ktoré ukoristili mŕtvym príslušníkom SWAPO. Pumy si našli miesto na pristátie vo vzdialenosti asi piatich kilometrov, nakoľko im dochádzalo palivo. Do rána ale bolo po všetkom. 201 mŕtvych tiel partizánov pokrývalo údolie. Mnoho ďalších bolo ranených a zajatých. 32. prápor mal troch zabitých v akcii a niekoľko ďalších bolo zranených. Traja jeho príslušníci boli vyznamenaní, tak ako aj dvaja piloti.

Keď bol tábor ráno po boji prehľadávaní vojaci nemohli uveriť svojim vlastným očiam. V tábore boli tony munície, vybavenia a zásob. Našli zbrane od AK-47 po rakety SAM-7, míny, zdravotnícke vybavenie, rádia, a dokonca aj nafukovacie člny Zodiac. Šesťdesiat ton previezli na Marienfluss a zvyšok zničili. Zajatci pri výsluchu priznali, že ich zámerom bolo využívať tábor ako základňu pre akcie v Outjo a farmárskych usadlostiach ktoré boli ďalej na juhu.

32. prápor vo svojej histórii vykonal celú radu neuveriteľných akcií podobných ako bola operácia Super. Spolupráca s ostatnými zložkami armády spolu s ich mimoriadnymi schopnosťami z nich robila obávaných protivníkov. Ich velitelia a muži boli obdarení talentom ktorí robil z práporu jednu z najlepších jednotiek svojho druhu na svete.

Autor článku: Tomáš Beňuš | Článek vložen 6. 4. 2008