Invázie do Grenady

[ 25. 10. 1983 - 15. 12. 1983 ]

V októbri roku 1983 ľavicové hnutie Nový klenot zvrhlo vládu na ktorej čele bol Mauricius Bishop. Týždeň na to bol spolu so šiestimi ministrami postavený k stene a popravený v typickom latinskoamerickom štýle. Obyvatelia síce vyjadrovali svoj nesúhlas, no demonštranti boli rozohnaní.

Na prvý pohľad sa jedná o klasický, a pre svetovú politiku nie moc významný, prevrat. No i tak si tieto udalosti vyslúžili pozornosť USA. Grenadu USA sledovali už počas vlády Bishopa. Ten sa tešil pomoci Fidela Castra. Za peniaza ZSSR bola postavená trojkilometrová pristávacia dráha, nová riadiaca veža a moderné letiskové zariadenie. Samozrejme, oficiálne bola dráha postavený len s tými najlepšími úmyslami – podpora turistiky, no existovalo podozrenie, že letisko má slúžiť pre sovietske lietadlá, ktoré by podporovali ľavicové hnutia v Ďalších krajinách Latinskej Ameriky. Navyše na ostrove bolo 600 amerických študentov medicíny. Vzhľadom na skúsenosti z Iránu sa americká vláda obávala, že študentov mohla zajať nová vláda, a vyhrážať sa ich smrťou v prípade amerického zásahu. Na druhej strane ale ďalšie krajiny Karibiku sa spoliehali na zásah Američanov, aby tak zabránili šíreniu komunizmu do ďalších krajín, čo bolo koniec koncov spôsobilo USA len ďalšie problémy.

Po zvážení situácie sa vtedajší americký prezident Ronald Reagan rozhodol spustiť operáciu Rýchla Búrka. Prezident neočakával nič než úspech. Ubehli štyri roky od udalostí v Iráne, a Američania si ešte stále pamätali neúspech vo Vietname. Úspechom by Reagan dokázal svojim občanom aj svetu silu svojej krajiny, a ukázal by sa ako silný prezident.

Grenada je relatívne malý ostrov ktorý na dĺžku meria okolo dvadsať a na šírku pätnásť kilometrov. Armáda mala niekoľko tisíci príslušníkov ktorí boli vyzbrojený len ľahkými pechotnými zbraňami. Na ostrov prišlo aj sedemsto kubánskych vojakov, ktorý oficiálne boli označovaní na stavebných robotníkov.

Invázia na ostrov začala 25. Októbra skoro ráno. Vtedy boli vysadení na letisku v Point Salines vojaci z Delta Force. Taktiež bola vysadená dva prapory Rangers, teda okolo tisícšesťsto vojakov. Niet divu, že kubánski obrancovia boli úplne prekvapení. A tak po zhruba pol hodine Američania prekonali neveľký odpor a obsadili letisko.

US Army Rangers během operace Urgent Fury, tj. invaze na Grenadu
US Army Rangers během operace Urgent Fury, tj. invaze na Grenadu. (Zdroj: Wikipedia.org.)

Tento úspech samozrejme ešte neznamenal, že bitka ne vyhraná. Ďalšou úlohou bolo oslobodenie grenadských politikov. Podľa správ CIA boli držaní vo väznici na Richmond Hill. Panovali obavy, že by mohli byť po invázii popravení tak ako Bishop. Operáciu dostali na starosti príslušníci Rangers. Tí boli vysadení v šiesich vrtuľníkoch Black Hawk. No tentoraz informácie boli chybné. Vrtuľníky sa navyše dostali pod paľbu protilietalových kanónov sovietskej výroby, o ktorých sa ani nevedelo, že na ostrove sú. Dva vrtuľníky boli zostrelené paľbou z Fort Frederick. Okrem posádok samotných vrtuľníkov zomrelo aj osem ďalších vojakov. Ďalšie štyri vrtuľníky ktoré ešte boli vo vzduchu nenašli miesto na pristátie. Dva z nich sa spustili až k zemi, a vojaci sa spustili na lanách. Prišli na poslednú chvíľu, totiž na miesto práve dorážali nepriateľské jednotky. Keď už vojakom dochádzalo strelivo dorazil vrtuľník ktorý pomohol udržať nepriateľa v bezpečnej vzdialenosti. No dvanásť zranených vojakov mohlo byť evakuovaných až nasledujúci deň.

Na juh od ostrova bol vysadený ďalší tým. Boli tridsať kilometrov od brehov v dvoch nafukovacích člnoch. Problémy im robil silný vietor. Dve veľrybárske lode ich podľa pôvodného plánu mali dopraviť na ostrov, no skôr ako sa vôbec stretli štyria vojaci sa utopili. Jedna loď ostala hľadať nezvestných, a druhá zamierila k brehom. V tomto momente mi nedá podotknúť morálnu silu týchto vojakov. Predstavte si ich situáciu: celé veky boli nasáčkovaní s plnou poľnou v nafukovacích člnoch kde bojovali s vysokými vlnami. Určite boli podchladení, navyše štyria ich kamaráti sa utopili. No i tak boli odhodlaní splniť svoju misiu. Avšak príležitosť k tomu nedostali. Strojovňu ich lode zaliala voda a zastavila motor. Ani na druhý deň sa vojakov nepodarilo vysadiť, a tak padlo rozhodnutie, že na južnom brehu vojaci vysadení nebudú.

Ďalšou úlohou bola ochrana britských a amerických úradníkov. Misia pripadla dvadsiatim štyrom príslušníkom SEAL. Z vrtuľníkov ich vysadili priamo na pozemku sídla guvernéra. Aj napriek protilietadlovej paľbe z Fort Rupert sa výsadok podaril. Obrancovia boli opäť úplne zaskočení. Príslušníkom SEAL sa podarilo odviesť personál na prízemie a zaujať obranné postavenie. No amerických vojakov opäť čakalo nemilé prekvapenie. Na scéne sa objavili obrnené transportéry vybavené ťažkými guľometmi, o ktorých sa taktiež nevedelo. Tie ihneď zahájili paľbu na brániacich sa vojakov ktorí pripravovali evakuáciu. Vojaci nemali nič čo mohli nasadiť proti opancierovaným transportérom. No i tak sa snažili nepriateľa držať čo najďalej. Aj keď sa snažili o obchvat, vždy ich zastavila paľba z guľometov. Situáciu nahlásil pilot jedného z vrtuľníkov. Okamžite bolo rozhodnuté nasadiť lietadlo Spectre. No tomu trvalo hodinu kým dorazil, a ďalších dvadsať minút trvalo kým sa mu podarilo zničiť všetky transportéry. Nanešťastie spotreboval aj všetku svoju muníciu. Na zemi ale stále prebiehal boj, a deväť vojakov bolo ťažko zranených. A tak bol poslaný ešte jeden stroj Spectre, ktorému sa podarilo nepriateľa vytlačiť. Zranení boli zhromaždení v sídle guvernéra, a príslušníci SEAL udržiavali po zvyšok dňa nepriateľa v bezpečnej vzdialenosti. Na druhý deň prišli mariňáci.

Trvalo ešte zhruba týždeň, kým bol ostrov definitívne vyčistení. V boji padlo okolo sto grenadských a kubánskych vojakov. Tristo ich bolo zranených. Američania sa ale aj napriek nezanedbateľným stratám mohli tešiť z víťazstva. Invázia bola dôkazom, že Spojené štáty sú schopné účinne nasadiť svoju armádu. Navyše došlo k poučeniu. Došlo k rozhodnutiu poslať do ďalších krajín inštruktorov, ktorí cvičili miestne ozbrojené zložky aby tak predošli ďalším prevratom.

Autor článku: Tomáš Beňuš | Poslední aktualizace 17. 1. 2010