Operácia Magistrála (1987-1988) | Specwar.info || 

Operácia Magistrála (1987-1988)

operacia magistrala
Príslušníci specnaz v Afganistane. (Zdroj: Wikipedia.org.)

Na prelome rokov 1987 a 1988 neboli Sovieti a ich afganskí spojenci schopní získať iniciatívu v boji proti povstalcom, no ani povstalci nedokázali obsadiť strategické mestá. Boje sa nezriedka sústredili na získanie kontroly nad dopravnou infraštruktúrou zeme. Príkladom môže byť operácia Magistral v ktorej sa Sovieti pokúsili zabezpečiť cestu medzi mestami Gardez a Khost.

Cestu povstalci blokovali už niekoľko mesiacov v snahe obsadiť mesto Khost a tak sa zmocniť prvého väčšieho mesta v krajine. Do bojov boli nasadené sovietska 108. a 201. motorizovaná divízia, 103. gardová výsadková divízia, 345. výsadkový pluk, 56. výsadková brigáda a niekoľko jednotiek specnaz. Afganská vláda vyslala pod velením generálmajora Šahnawaza Tanaia 8., 11., 12., 14. a 25. pešiu divíziu a 15. tankovú brigádu.

Samotnému útoku predchádzali týždne rokovaní s kmeňom Jadran pod velením Džaluladína Hakkáního, ktorý je aj v dnešných dňoch dobre známy vojskám NATO a súčasnej afganskej vláde. Špeciálne jednotky zároveň rozbehli masívnu propagandistickú operáciu za využitia rádiového vysielania či letákov s presvedčiť povstalcov aby nekládli odpor a civilistov aby opustili miesto bojov.

Samotný boj započali 19. novembra afganské jednotky. Ich cieľom bolo zabezpečiť planiny v okolí mesta Gardez a vytvoriť tak bezpečné predmostie pre postup do hôr. Do 28. novembra boli obsadené oblasti Ghalgai, Dara, údolie Šabak Chel a vstúpili do údolia Kanai. 30. novembra bolo do údolia Šabak Chel presunutých 900 príslušníkov afganských špeciálnych jednotiek. Afganci pomaly postupovali údolím Kanai a na obsadených územiach budovali silné obranné postavenia, no zároveň utrpeli v boji ťažké straty.

Strategickým bodom sa stal priesmyk Satukandav na hlavnej ceste 30 km od mesta Gardez. Povstalci vybudovali silné obranné postavenia a presunuli do oblasti množstvo ťažkých zbraní vrátane raketometov BM-12, protilietadlových guľometov ZGU-1, bezzákluzových kanónov atď. Obranné mínové polia boli položené až do hĺbky troch kilometrov.

Samotný útok na priesmyk započal po neúspešných rokovaniach 28. novembra. Ruský generálplukovník Gromov vydal rozkaz na vysadenie výsadkárov v okolí údolia s cieľom odhaliť pozície povstalcov. Po tom ako povstalci spustili na výsadkárov paľbu sami sa stali terčom leteckých útokov a štvorhodinového delostreleckého ostreľovania.

29. novembra spustil útok na prieskum sovietsky motostrelecký pluk, no utrpel ťažké straty a musel sa stiahnuť. 1. decembra Sovieti spustili ďalší útok, no teraz vedení sovietskymi výsadkármi, ktorých podporovali afganské špecálne jednotky. Podarilo sa im obsadiť výšiny v oblasti a povstalci pochopili, že stratili nad protivníkom prevahu. Väčšina z nich sa stiahla a na mieste zanechala veľkú časť svojej výzbroje.

Nasledovalo niekoľko ďalších výsadkových operácií, ktoré boli ale narušované úspešným nasadením protilietadlových rakiet Stinger povstalcami. Počas nočného výsadku výsadkári obsadili mesto Mirujan a južný vstup do priesmyku. Ďalšia brigáda bola presunutá do mesta Khost aby spustila útok smerom od mesta. Povstalci pochopili, že kontrolu nad priesmykom stratili a vyhýbali sa priamym konfrontáciám. Ich útoky sa obmedzili na pokladanie mín, útoky zo zálohy či ostreľovanie ruských vojsk z veľkej vzdialenosti. Sovietsky postup ale neboli schopní zastaviť a obkľúčenie mesta Khost bolo definitívne prelomené 30. decembra.

Napriek úspechu nedokázala operácia Magistrála zmeniť situáciu na bojisku a sovietske vojská po podpísaní Ženevskej dohody v apríli 1988 začali krajinu opúšťať. Bitka o kótu 2234, ktorá bola súčasťou operácie Magistrála, sa stala inšpiráciou na natočenie filmu 9. rota.

Referencie

Autor článku: Tomáš Beňuš | Článok vložený: 26. 02. 2014