Operacja Samum - Poliaci zachraňujú Američanov

GROM
GROM (ilustrační obrázek). (Zdroj: neznámý.)

Poľská operácia Samum (známa aj pod anglickým názvom Simoom) bola zrejme jednou z najriskantnejších operácií v postkomunistickej histórii Poľska. Išlo o operáciu ktorá bola vykonané pod záštitou poľskej tajnej služby. Operácia podliehala najvyššiemu utajeniu.

V roku 1990 CIA požiadala svojich európskych spojencov o pomoc pri stiahnutí skupiny šiestich agentov CIA a DIA ktorí mali za úlohu monitorovať pohyb irackých jednotiek. Avšak americkí spojenci ako Veľká Británia či Francúzsko (ale aj Rusko) odmietli pomoc. Považovali misiu za príliš nebezpečnú. Ochotu pomôcť prejavili len Poliaci. Misia bola nesmierne nebezpečné, nakoľko hrozilo odhalenie, čo by mali s najväčšou pravdepodobnosťou za následok smrť všetkých agentov aj záchrannej skupiny.

Výhodou Poľska bolo napojenie poľských firiem na Irak. Poľsko vyslalo niekoľko agentov aby začali pripravovať operáciu. Za veliteľa operácie bol vybraný Gromoslaw Czempinski. Vybralo ho poľské ministerstvo vnútra a šéf poľskej tajnej služby Urzad Ochrony Panstva (UOP, Office for State Protection) Krysztof Kozlowski. Pre zaujímavosť možno uviesť, že Czempinski v minulosti pôsobil ako tajný agent v USA. Navyše sa zúčastnil v mnohých akciách proti západným tajným službám, pričom niektoré z nich aj viedol. Narozdiel od filmových scén plných zbytočného násilia malo ísť o tajnú operáciu najvyššej kvality. Najprv bolo potrebné nadviazať znovu kontakt s americkými agentmi. Následne im mali byť poskytnuté poľské pasy, čo by im umožnilo opustiť krajinu autobusom spolu s poľskými a ruskými pracovníkmi.

Skupina amerických agentov pôsobila v Iraku a Kuvajte šesť mesiacov. Operácia bola veľmi náročná, nakoľko skupina musela vynaložiť značné úsilie na udržanie utajenia. Iračania totiž začínali mať podozrenie, že Američania s Poliakmi pripravujú nejakú operáciu na ich území. Misia spočiatku prebiehala relatívne dobre. Podarilo sa nadviazať kontakt s americkou skupinou, a boli prevezení do tábora irackých robotníkov. Tam im boli poskytnuté pasy a posadili ich na autobus. Zdanlivo poslednou prekážkou boli hranice. Zákonite ale museli nastať komplikácie. Jeden z vojakov hliadkujúcich na hranici študoval v Poľsku a mal dostatočné jazykové znalosti na to, aby bol schopný viesť rozhovor po poľsky. Počas obhliadky autobusu sa pristavil pri jednom z Američanov a spýtal sa ho dačo po poľsky. Američan samozrejme po poľsky nevedel ani zaťať. O tom čo nasledovalo existujú dve verzie. Podľa prvej americký agent predstieral podnapitosť. Podľa druhej zamdlel. Ani jednu možnosť sa nedá vylúčiť, a tí čo vedia pravdu mlčia. Tak či onak, autobus aj s celým osadenstvom bezpečne prekročil hranice. Poľskí agenti si to namierili do Turecka, a nakoniec sa agenti z oboch krajín dostali do bezpečia. Poliaci nezachránili len životy agentov, ale aj ďalších vojakov keď zachránili aj informácie ktoré agenti zozbierali. Medzi dokumentmi bola podrobná mapa Bagdadu a detailné informácie o irackej obrane ktoré pomohli pri plánovaní operácie Desert Storm.

Američania mali teda dôvod byť Poliakom vďační. Bola im napríklad odpustená polovica ich dlhu voči USA, teda 16,5 mld USD. Okrem amerických agentov týmto spôsobom zachránili ešte pätnásť ďalších občanov západných krajín (zväčša Britov) ktorí ta boli ušetrení osudu živých štítov ktoré Saddám Husajn využíval aby ochránil strategické objekty od bombardovania.

Informácie o operácii boli odhalené v periodiku The Washington Post v roku 1995. o operácii následne vznikol v Poľsku aj film. Kvalita operácie nespočíva v zbytočnom riskovaní a tonách vystrieľaného olova, ale v odbornej práci tajných služieb ktoré svojím odborným prístupom zachránili ľudské životy. A to je skutočná úloha týchto agentov.

Autor článku: Tomáš Beňuš | Poslední aktualizace 17. 1. 2010