Afganská občianska vojna 1992 - 1996

Druhá fáza afganskej občianskej vojny začala po tom, ako povstalci obsadili hlavné mesto Kábul a tým definitívne padla vláda. Vojna trvala až do roku 1996, konkrétne do chvíle, keď faktickú moc nad väčšinou krajiny a Kábulom získalo hnutie Taliban. V dnešných časoch stojí za zmienku fakt, že Taliban mal až do posledných dní vlády podporu Saudskej Arábie, Pakistanu a niekoľkých ďalších krajín.

Hneď prvým problémom po páde vlády bolo zostavenie vlády novej. Provizórne mala túto funkciu vykonávať vláda pozostávajúca z 51 mužov, ktorých viedol Sibghatullah Mojaddedi. Na dva mesiace mal jeden z nich byť aj prezidentom krajiny. Mojaddedi sa nakoniec stal oficiálnym prezidentom, povstalecký veliteľ Ahmad Shah Massoud ministrom obrany, Sayyaf dostal na starosti rezort zahraničných vecí a aj ostatní predstavitelia rôznych menším sa dočkali svojich postov. Očakávali sa taktiež skoré voľby. Zaujímavý bol osud príslušníkov bývalej komunistickej vlády. Príslušníci frakcie Parcham sa zväčša potichu vytratili, príp. sa pripojili na stranu Mojadeddiho. Frakcia Khalq sa na druhú stranu pridala na stranu Hekmatyara a Hezbi Islami, resp. utiekli do Pakistanu.

1992

Už krátko po dobytí Kábulu príslušníci Hezbi Islami začali mesto odstrelovať raketami. Tie možno boli cielené na vybrané vládne ciele, no padali na obytné štvrte a zabíjali nevinných civilistov. Medzi májom a augustom zomrelo v dôsledku útokov okolo 1 800 ľudí a 500 000 utieklo. Vláda ale upevňovala naďalej svoju moc a zavádzala v meste striktné islamské právo, na čo jeho obyvatelia neboli zvyknutí.

V júni 1992 sa prezidentom stal Burhanuddin Rabbani. Skupina Jamiat-e-Islami tak získali de facto úplnú kontrolu nad vládou. V tomto roku sa začalo otriasať aj silné spojenectvo medzi Uzbekmi a Tadžikmi, resp. ich veliteľmi Dostumom a Massoudom, pretože Uzbeci chceli väčší podiel na moci. Po krajine rôzne kmeňové frakcie pokračovali v bojoch o územia. Symbolom intenzity bojov môže byť napr. Kandahár, o ktorý bezohľadne bojovali traja paštúnski velitelia Amir Lalai, Gul Agha Sherzai a Mullah Naqib Ullah. Mesto bolo v dôsledku bojov zmietané biedou a kriminalitou.

Ďalšie boje prebiehali medzi skupinou Ittehad-e Islami, ktorú podporovala Saudská Arábia a skupinou Hezb-e Wahdat, ktorá mala podporu Iránu. Kým došlo v júni k podpísaniu dohody o zastavení bojov obe strany si navzájom unášali civilistov. Stovky ich zomreli a minimálne tisíc och bolo uväznených a mučených. No i tak pokračovali boje medzi rôznymi etnikami po zvyšok roka.

August bol pre Kábul obzvlášť krvaví. Zomrelo okolo 2 000 ľudí, prevažne kvôli bombardovaniu. V novembri Hekmatyar s podporou niekoľkých arabských skupín dobyl elektráreň v meste Sarobi ležiaceho 30 km na východ od Kábulu. Hlavné mesto tak prišlo o elektrinu a vypadol aj systém zásobovania mesta pitnou vodou, ktorý bol na elektrine závislý. Útokov sa dočkali aj konvoje s potravinami. 23. novembra minister potravín Sulaiman Yaarin vyhlásil, že zásoby jedla a pohonných hmôt sú prázdne, čo ešte zvýšilo tlak na vládu.

1993

3. januára 1993 si obhájil svoje postavenie prezidenta. Jeho moc ale siahala len do niekoľkých častí hlavného mestá, zvyšok bol pod kontrolou rôznych skupín. 19. januára Hezbi-i-Islami obnovila bombardovanie mesta, čím porušila predchádzajúce dohody. Pred ďalšou dohodou z 8. marca zomrelo kvôli útokom zhruba 1 000 ďalších civilistov.

V marci Saudská Arábia a Pakistan sprostredkovali dohodu, podľa ktorej Hekmatyar a Rabanni sa mali podeliť o moc až do volieb, ktoré sa mali konať koncom roku 1994. Hekmatyar bol menovaný premiérom, ale do novembra nevstúpil do Kábulu, čo bolo dôsledkom tlaku Massouda a Dostuma. 11. mája dohoda o zastavení paľby opäť stroskotala, čo stálo život ďalších 700 civilistov. Mier bol obnovený 20. mája v Džalalabáde. Massoud súhlasil, že sa vzdá postu ministra obrany.

1994

Rok 1994 bol poznačený mnohými zmenami. Najdôležitejšou zmenou bol príchod Talibanu na scénu, ktorý sa objavil v auguste. Jeho skorumpovanej cieľom bolo oslobodiť krajinu spod nadvlády vzájomne bojujúcich strán a nastoliť islamské právo. V októbri si Taliban získal podporu Talibanu. V ňom Pakistan uvidel hnutie schopné zabezpečiť priechodnosť dopravných tepien na Stredný východ a priateľský režim v Kábule. Mnohí pakistanskí obchodníci, ktorí mali záujem o obchody na Strednom východe, sa rýchlo stali jednými z hlavných sponzorov Talibanu.

1995

V septembri 1995 Taliban získal kontrolu nad mestom Herát na západe krajiny. Tak vlastne odrezal Afganistan od Iránu. Vyspelosť talibanských operácií svedčí o tom, že prinajmenšom na plánovaní operácií sa aktívne podieľal aj Pakistan.

1996

V júni 1996 Hekmatyar opäť prijal post premiéra, ktorý zanechal v roku 1994, aby sa zúčastnil na boji proti Talibanu. No i tak 27. septembra Taliban získal kontrolu nad Kábulom. Vláda aj armáda mesto opustili ešte pred útokom. Všetky dôležité miesta mesta Taliban získal v priebehu niekoľkých hodín. Massoud bol donútený vrátiť sa späť na sever. Viedol Severnú alianciu proti Talibanu a získal si podporu Ruska či Iránu.

Autor článku: Tomáš Beňuš | Článek vložen 12. 11. 2008