Operácia Desert Strike (1996)

USAF B-52 na Irákem v roce 1991
USAF B-52 na Irákem v roce 1991. (Zdroj: neznámý.)

Po prvej vojne v Perzskom zálive (1990 – 1991) sa situácia v Iraku stále zhoršovala. A netýkalo sa to len životných podmienok bežných obyvateľov. De facto ešte počas vojny sa rozhoreli povstania na severe a juhu krajiny, ktoré hrozili destabilizáciou režimu. No Saddámov režim prežil, a aj keď iracká vojenská moc už nepredstavovala také riziko ako pred vojnou, vo vnútri krajiny bolo každému jasné, kto má moc. OSN prijala niekoľko opatrení aby zabránila prenasledovaniu Kurdov a šiitov, ktorých povstania boli krvavo potlačené. Avšak iracká armáda i tak mnohokrát nedbala na varovania, a konala v rozpore s rezolúciami OSN. V roku 1996 iracká armáda vyslala 40 000 vojakov na sever krajiny, a svetom sa začali šíriť oprávnené obavy o kurdskú menšinu na severe krajiny.

31. augusta iracká armáda dobila kurdské mesto Irbil. Útok bol vedený mechanizovanou divíziou Republikánskej gardy, ktorú podporovali ďalšie jednotky pravidelnej armády. Medzinárodné spoločenstvo začalo zvažovať možnosti, ako zaraziť iracké aktivity ešte v počiatkoch. Navyše Iračania bez váhania začali demonštrovať svoju silu. Vyhrážali sa okolitým krajinám (spojencom USA a koalície) pred následkami v prípade, že poskytnú koalícii pomoc. Iracká PVO sa taktiež zapojila, a začala útočiť na lietadlá hliadkujúce nad bezletovými zónami. To spolu s pádom Irbilu podnietilo americké velenie nad prípravou reakcie v prípade ďalších agresií.

Zo severného Iraku v predchádzajúcich rokov utiekli milióny ľudí, z veľkej časti do susedného Turecka, kde taktiež žije početná kurdská menšina. OSN sa aktívne zapájala do riešenia humanitárnej situácie Kurdov, a dodávala im potraviny, či poskytovala zdravotnú starostlivosť. Avšak odpor voči bagdadskému režimu oslabovala roztrieštenosť kurdských frakcií, s čím nepohla ani americká snaha o ich zblíženie. No po vojenských akciách, ktoré boli porušením rezolúcie OSN č. 688, bolo nevyhnutné reagovať.

Nakoniec po rokovaniach USA s ich spojencami padlo konečné rozhodnutie. Saddám pravdepodobne očakával, že odpoveď príde v podobe rezolúcii, či inej slovnej ofenzíve. No miesto toho bolo rozhodnuté konať tak prekvapivo, ako konal Saddám. Bol vydaný rozkaz na vykonanie operácie Desert Strike.

4. septembra bolo proti stanoviskám irackej PVO z lodí odpálených štrnásť striel z plochou dráhou letu. Letectvo nasadilo B-52, ktoré chránili F-14 od námorníctva. Tie odpálili voči vytipovaným cieľom ďalších trinásť rakiet. Na prvý pohľad to možno nevypadá ako rázna odpoveď, no útok mal aj svoje špecifiká. Napr. bol vykonaný najdlhší nálet v histórii ľudstva. Stroje B-52 preleteli 14 000 míľ za 34 hodín bez prestávky. Dvojicu strojov B-52 zásobovalo dohromady 29 tankerov KC-135 a KC-10. Pritom nešlo o operáciu náročnú len na plánovanie. Tankery tiež mali problémy, najmä KC-10 štartujúce k Guamu a Diego Garcia, no nakoniec bola misia úspešná. A práve tieto stroje patrili medzi najvyťaženejšie. Niektoré tankery hneď ako pristáli po prednáletovom dotankovaní boli opäť natankované, a leteli späť k bombardérom aby im doplnili palivo na ceste domov. Ďalší deň námorníctvo odpálilo ďalších sedemnásť striel z lodí a ponorky. Na miesto bola prevelená aj lietadlová loď Enterprise, ktorá sa vydala na cestu cez Suezský kanál, a na miesto dorazila za dva dni.

Operácia bola plánovaná ako chirurgický zákrok, a tak bola aj vykonaná. Malo ísť o posolstvo pre Saddáma, aby si spomenul na udalosti spred piatich rokov, ktoré ho skoro stáli moc. Okrem leteckých úderov malo svoju cenu aj rozmiestnenie strojov F-117, F-16, ťažkej brigády a druhej lietadlovej lodi v oblasti. To dopomohlo zvýšiť diplomatický tlak na Irak.

Našťastie spojencom ich zámer vyšiel, a Saddám pochopil, ako sa veci majú. Aby si dobre pamätal na túto lekciu USA a Veľká Británia rozšírili južnú bezletovú zónu z 32. na 33. severnú rovnobežnu. Taktiež varovali Irak pred následkami v prípade, že by chcel v oblasti opäť budovať svoju PVO. Irak tak musel presunúť aj zbytky svojho zbedačeného letectva ďalej na sever, kde už nepredstavovali v podstate žiadne nebezpečenstvo pre ostatné krajiny v oblasti.

Bezletové zóny nad Irákem
Bezletové zóny nad Irákem. (Zdroj: Global Security.org.)

Operáciu Desert strike možno hodnotiť ako úspešnú. K cti veliteľov patrí aj fakt, že dosiahli svojho bez použitia veľkej sily, a útoky nemali žiaden masový charakter ani dopad na civilné obyvateľstvo. No zostáva otázne, ako by sa situácia vyvíjala, keby Saddám pokračoval vo svojich plánoch, a či by spojenci boli ochotní narýchlo opäť vkročiť na irackú pôdu.

Reference

Autor článku: Tomáš Beňuš | Článek vložen 21. 12. 2009