Operácia Infinite Reach - Útoky USA proti Sudánu a Afganistanu (1988)

Farmaceutická továreň v meste Šifa
Farmaceutická továreň v meste Šifa bola jedným z terčov operácie. (Zdroj: Wikipedia.org.)

20. júna 1998 na príkaz amerického prezidenta Billa Clintona došlo k útokom strelami s plochou dráhou letu proti vybraným cieľom v Sudáne a Afganistane. Operácia dostala kódové označenie Infinite Reach, a bola odpoveďou na teroristické útoky proti americkým veľvyslanectvám v Keni a Tanzánii ktoré si vyžiadali 224 obetí na životoch.

Strely boli odpálené z lodí v Červenom mori. Jedným z hlavných cieľov bola farmaceutická továreň na výrobu liečiv al- Šifa. Výber tohoto cieľa vyvolal značné pohoršenie, no podľa tvrdení USA továreň mala zohrávať významnú rolu v snahe Usámu bin Ládina získať chemické zbrane. Počas útoku zahynul jeden človek a desiatka ďalších utrpela zranenia.

Útoky značne skomplikovali sudánsko-americké vzťahy, no USA trvali na tom, že továreň sa podieľala na vývoji a výrobe ZHN. Neskôr sa ale začali objavovať náznaky neistoty medzi zdrojmi z tajnej služby, ktorá tento cieľ odporučila. O čom niet pochýb je fakt, že továreň pokrývala drvivú väčšinu sudánskeho trhu s liečivami. Vedúci fabriky, ktorý mimochodom nemal s vládou najlepšie vzťahy, trval na tom, že má dianie vo fabrike plne pod kontrolou, a žiadne práce na chemických zbraniach nemali prebiehať. Nakoniec dokonca Sudán pozval expertov z USA aby celý incident na mieste vyšetrili, a skúsili nájsť stopy po výrobe chemických zbraní. USA odmietli, čo opäť silne ovplyvnilo medzinárodnú mienku. Vláda USA sa odmietla za útok ospravedlniť, keďže doposiaľ platí tvrdenie, podľa ktorého niet pochýb o nelegálnych aktivitách vo fabrike. Werner Daum, ktorý medzi rokmi 1996 a 2000 pôsobil ako nemecký veľvyslanec v Sudáne, napísal dokonca článok, v ktorom odhadoval počet mŕtvych v dôsledku následného nedostatku liekov na desaťtisíce.

Ďalším cieľom boli štyri výcvikové tábory v Afganistane v okolí miest Džalalabád a Khost na ktoré bolo vystrelených dovedna 75 striel. Jeden z táborov bol priamo podriadený bin Ládinovi. V tábore pri meste Khost mali zas prebiehať stretnutia vedúcich osobností radikálov. Útoky boli naplánované tak, aby sa maximalizovala možnosť zasiahnutia bin Ládina a ďalších jeho spolupracovníkov. CIA neskôr získala informácie, podľa ktorých bin Ládin opustil tábor len hodinu pred dopadom striel.

Hlavnými cieľmi mali byť práve tábory al Badr ktorý mal pod kontrolou bin Ládin a tábor Muawai v ktorom pôsobila pakistanská organizácia Harkat-ul-Mujahideen. Táto organizácia bola aktívna najmä v Kašmíre. Medzi obeťami útokov malo byť 20 Afgancov, 9 Pakistancov, 3 Jemenčania, 2 Egypťania, 1 Saud a 1 Turek.

Clinton vo svojom príhovore povedal, že tábor pri Khoste bol jedným z najvýznamnejších teroristických táborov na svete. Zároveň sa snažil upokojiť moslimskú komunitu. Zdôrazňoval, že útok nebol namierený na islam, a ten označoval za skvelé náboženstvo. No mnohí hľadali za útokmi aj spôsob, ako odviesť pozornosť od Moniky Lewinskej, vrátane samotného bin Ládina. K tejto afére sa Clinton priznal len tri dni pred útokmi. No pravdivosť takýchto výrokov je prinajmenšom sporná... Výsledky náletu boli spochybnené po tom, ako sa zistilo, že 7. augusta bol v pakistanskom Karáčí zatknutý Mohamed Odeh, ktorý mal byť na ceste za bin Ládinom. Ten mal byť po tomto incidente podozrievavý, a prikázať uzavrieť tábory. Abu Jandal, bývalý člen al-Kájdy, neskôr uviedol, že počas útokov zomrelo len šesť ľudí.

Reakcie zahraničia sa líšili. Austrália, Izrael, Veľká Británia či Nemecko USA podporili. Rusko, ale aj OSN vyjadrili nad udalosťami znepokojenie. Krajiny ako Irak, Líbya či Kuba samozrejme proti útoku silne protestovali. Al-Kájda prisľúbila ďalšie útoky proti USA, čo neskôr aj splnila. Operácia Infinite Reach bola ďalším príkladom Clintonovej filozofie minimálneho risku, čo viedlo k rozsiahlemu použitiu striel s plochou dráhou letu. Výsledky týchto útokov bývajú častým terčom kritiky.

Referencie

Autor článku: Tomáš Beňuš | Článek vložen 12. 2. 2010