Stret SASR s proindonézskymi milíciami pri Aidabasalala vo Východnom Timoru (1999)

Australský Blackhawk ve Východním Timoru
Ilustrační foto: australský Blackhawk ve Východním Timoru. (Zdroj: Wikipedia.org.)

V roku 1999 došlo na území východného Timoru k vážnej kríze, ktorá vyústila v nasadenie vojsk pod záštitou OSN pod názvom International Force for East Timor (INTERFET). Svoje zastúpenie v tejto misii mala aj Austrália, ktorá mimo iné prispela nasadením elitného pluku SASR (Special Air Service Regiment). Šešťčlenná prieskumná hliadka tohoto pluku sa dostala 16. októbra 1999 do stretu s proindonézskymi milíciami pri Aidabasalala, asi pätnásť kilometrov od hraníc. Došlo k prudkej prestrelke medzi príslušníkmi hliadky a zhruba dvadsiatkou útočníkov. Hliadka mala vykonávať prieskum zo svojho táboriska, no bola prepadnutá, čo vyústilo v jeden a pol hodiny trvajúci boj, počas ktorého bola hliadka trikrát napadnutá, kým sa konečne prestrieľala na miesto, odkiaľ ju vyzdvihli.

Hliadku viedol seržant Steven Oddy. Na mieste pôsobila od 13. októbra, a jej úlohou bolo potvrdiť prítomnosť nepriateľských milícií v oblasti. Rozviedka hlásila početné nepriateľské stavy, takže veliteľstvo INTERFET začalo pripravovať prepad osady. Tridsaťdva ročný Oddy mal bohaté skúsenosti veliteľa prieskumnej hliadky. Pri pluku strávil dvanásť rokov. Na hliadke boli už tri dni, pričom jeden strávili priamo v dedine bez toho, aby ich nepriateľ spozoroval.

Ku kontaktu došlo o siedmej ráno. Hliadka práve prekračovala vyschnuté riečisko. Mala zhotoviť pozorovateľňu v oblasti, o ktorej sa predpokladalo, že je hlavným prístupovým bodom pre nepriateľských bojovníkov do oblasti. Riečisko malo na šírku asi desať metrov a malo vysoké brehy. Tie boli ešte obklopené hustú vegetáciou. Austrálčania si všimli skupinku piatich či šiestich mužov, ako sa snažia k nim nepozorovane preniknúť. Keď si ich Keith Fennell, člen hliadky, všimol, ihneď zaľahol. No bolo už neskoro. Aj nepriateľ zbadal jeho. Muž na čele nepriateľskej hliadky naňho zamieril, avšak nestihol vystreliť, pretože Fennell doňho vystrieľal polovicu zásobníka zo svojej karabíny M-4. Zasiahol troch nepriateľov, a zbytok utiekol. Oddy mu šiel rýchlo na pomoc, a vypálil niekoľko rán zo svojho 40 mm granátometu M203.

Oddy sa hneď prispôsobil situácii, a snažil sa nadviazať spojenie. Jedného člena hliadky (medika s guľometom) poslal späť na druhý breh, aby sa zlepšil ich rozhľad. O pár minút naozaj nepriateľ znova udrel. Medik na druhom brehu k tomu zbadal dvojicu mužov blížiacu sa z rovnakého smeru, ako prvá útočná skupina. Jedného z nich sa mu podarilo zabiť. Fennell s medikom sa potom stiahli ku zbytku jednotky, aby zabezpečili spolu lepšiu obranu. Paľba prilákala ďalších nepriateľov, takže onedlho čelila hliadka zhruba dvadsiatke nepriateľov. Tí sa snažili hliadku obkľúčiť. Tlak na hliadku bol síce silný, no na paľbe bolo cítiť, že nepriateľ nemá poriadny strelecký výcvik, pretože bola príliš divoká a v podstate akoby bez mierenia. Oddy po hodine a pol už musel nejako dostať svoju hliadku preč, takže sa rozhodli pre rázny prienik, kvôli čomu ale museli na mieste nechať časť výbavy.

Na volanie o podporu odpovedal austrálsky tým RESPFOR prvotnej reakcie, ktorý priletel na vrtuľníku Blackhawk. Vrtuľník krúžil nad bojiskom a snažil sa všemožne uľahčiť situáciu ustupujúcej hliadke. Oddy nakoniec zbadal dvojicu vrtuľníkov, a označil pozíciu svojej hliadky dymovnicou. Jeden zo strojov pristál, a naložil hliadku. Ale nemienili sa s tým uspokojiť. Traja členovia hliadky boli po chvíli opäť vysadení. Vrátili sa po zanechanú výbavu, a od mŕtvych bojovníkov zobrali zbrane.

V boji boli zabití prinajmenšom štyria nepriateľskí bojovníci, a ďalší štyria zranení. Dedinčania z oblasti tvrdili, že zomrelo päť mužov a traja boli zranení, no presné počty sa nedali potvrdiť. Aktivita hliadky bola učebnicovým príkladom streleckej disciplíny. Každý člen hliadky si presne plnil svoje úlohy. Dohromady vystrelili okolo dvesto nábojov z guľometu Minimi a šesťdesiatsedem rán z M-4, čo je na intenzitu stretu veľmi nízky počet. Jednotky OSN sa snažili prehľadať oblasť a nájsť nepriateľských bojovníkov, no bez úspechu, a to aj napriek tomu, že boli na mieste už po pár hodinách. Objavili sa aj názory, podľa ktorých boli v útoku na austrálsku hliadku zaangažovaní aj príslušníci indonézskej armády. Média po tomto incidente venovali zvýšenú pozornosť práve úlohe Indonézie v konflikte. Za bezchybné zvládnutie situácie si príslušníci SASR jednoznačne zaslúžili uznanie. Dočkal sa ho aj seržant Oddy, ktorý bol vyznamenaný za velenie v boji.

Reference

Autor článku: Tomáš Beňuš | Článek vložen 11. 1. 2009