Útok čečenských povstalcov na ruský vrtuľník Mi-26 (2002)

Helikoptéra Mi-26 se zřítila do minového pole
Helikoptéra Mi-26 se zřítila do minového pole. (Zdroj: News.BBC.co.uk.)

Operácia Focus (מבצע מוקד) bola prvou operáciou Izraela počas tzv. Šesťdňovej vojny. Šlo o vzdušný útok ktorého cieľom bolo vyradiť letectvá arabských krajín z boja. Nakoľko hlavným terčom boli letiská na Sinajskom polostrove, niekedy je táto akcia označovaná ako „Sinajský letecký útok“. Akcia začala o 7:45 5. júna 1967 pod velením generálmajora Mardechaia Hoda. Počas útoku bola zničená väčšina egyptských lietadiel na Sinajskom polostrove. Útoky smerovali okrem Egypta aj proti Sýrii a Jordánsku. Počas operácie Focus (po hebrejsky Mivtza Moked) bola taktiež veľmi vážne poškodená sieť osemnástich egyptských letísk.

19. augusta 2002 sa čečenskí povstalci opäť raz zapísali do dejín. Za použitia ľahkej ruskej strely zem-vzduch typu Igla sa im podarilo zasiahnuť vrtuľník Mi-26. Ten sa následne zrútil na mínové pole neďaleko vojenskej základni pri dedine Chankala v Čečensku, ktorá sa nachádza blízko hlavného mesta Groznyj. Šlo vôbec o najtragickejší pád vrtuľníka v dejinách. Dohromady bolo na palube 147 pasažierov a päť členov posádky. Z tojo 127 osôb neprežilo. Obete boli z radov jak armády, tak aj letectva, ktorého jednotky boli dislokované na základni v Mozdoku. K zodpovednosti sa rýchlo prihlásili čečenskí povstalci.

mapa
Mapa letu ruského vrtulníku Mi-26. (Zdroj: News.BBC.co.uk.)

Ruský prezident Vladímír Putin vyhlásil deň smútku, no médiá rýchlo spustili paľbu kritiky. Ihneď sa začalo hovoriť o druhom Kursku. Vtedy ešte mladá agentúra Kavkazské centrum hovorila o najväčšej čečenskej sabotáži za uplynulé dva roky. Po tragédii padali aj hlavy. Najznámejším prípadom bol veliteľ armádneho letectva Vitalij Pavlov, ktorý musel odstúpiť.

V tom roku už armáda došla dohromady o tretí vrtuľník v tejto oblasti. Podľa všetkého mali útoky na svedomí separatisti operujúci v dedine Chankala, kde sa skrývali v obytných domoch. Pri hľadaní vinníka naozaj nikto nebol ušetrený, spomínali sa aj civilisti, ktorí bývali v oblasti a mali nahlásiť, že v ích okolí operujú povstalci. Nasledovala vojenská operácia zameraná na neutralizáciu povstaleckej hrozby. Hovorca ruskej armády Ilja Šabalkin oznámil, že bolo zatknutých päť Čečencov, u ktorých sa predpokladá napojenie na povstalcov. Žiaľ takýto úspech len ťažko možno považovať za dostatočnú satisfakciu.

Za pozornosť stojí v prvom rade počet obetí a pasažierov. Vrtuľník Mi-26, aj keď je to najväčší vrtuľník na svete, má oficiálnu nosnosť “len“ osemdesiat pasažierov. Počas havárie niesol 147 pasažierov, teda bez mála raz toľko. Veliteľ posádky Alexander Kuďjakov bol po incidente obvinený zo zanedbania bezpečnostných opatrení, aj keď možno pochybovať, že by jeho varovanie ovplyvnilo vôľu dôstojníkov prepraviť také množstvo vojakov. Tamojší obyvateľ Doku Džantemirov bol obvinený z napomáhania pri teroristickom útoku, a bol odsúdený na doživotie. Ten sa počas súdu bránil len tým, že nie je terorista, ale bojovník štátu Ičkeria (označenie používané Čečencami).

Útok oživil debatu okolo gruzínskeho údolia Pankisi, ktoré slúžilo ako útočisko pre čečenských bojovníkov. Gruzínci už začali naznačovať, že by mohli ustúpiť a údolie vyčistiť, no nestalo sa. Došlo k tomu práve v časoch, keď ruské zdroje hovorili o šiestich stovkách bojovníkov, ktorí sa chystali prekročiť hranice. So sebou mali mať aj tristo koní, ktoré slúžili na prepravu nákladu. Ten mal zahrňovať aj modernú výzbroj, medzi inými odstreľovacie pušky, guľomety a protitankové či protilietadlové rakety. Bez pochýb mali Čečenci na území Gruzínska aj svoje výcvikové tábory, kde pôsobili aj zahraniční inštruktori (napr. z pakistanských radikálnych skupín). Situácia v Čečensku sa upokojila až po tvrdých zásahoch ruských bezpečnostných síl, no ako vieme, táto kampaň sa nezaobišla bez (často zbytočných) civilných obetí.

Reference

Autor článku: Tomáš Beňuš | Článek vložen 19. 1. 2010