Operácia Medúza

Operácia Medusa
Kanadští vojáci pozorují prach zvířený po explozích. (Zdroj: Wikipedia.org)

Operácia Medúza bola ďalšou z rady ofenzív vedenej proti Talibanu. Jednotky ISAF pod kanadským velením a Afganská národná armáda započali útok 2. septembra 2006. Cieľom operácie bolo posilniť vládnu kontrolu nad územím provincie Kandahár, najmä mesta Panjwaji ležiace cca 30 km južne od samotného Kandaháru. Pre danú oblasť je typické veľké množstvo farmárskych usadlostí v údolí Arghandab.

Velenie NATO predpokladalo, že oblasť je jednou z bášt hnutia Taliban. Plánovaná operácia pritom nemala byť prvá na tomto území. Už v lete tu prebiehali boje, no Taliban krátko po ukončení operácie svoj vliv obnovil.

Majoritný podiel medzi jednotkami ktoré sa mali zúčastniť bojov mali Kanaďania. Do boja poslali 1. prápor a bojovú skupinu z Kráľovského kanadského pluku. Do bojov zasiahli aj vojaci USA, konkrétne niekoľko rôt od špeciálnych síl, 10. horskej divízie a ďalších útvarov. Spomedzi síl NATO sa do bojov zapojili vo väčšej miere ešte Holanďania a Dáni. No a v neposlednej rade sa operácie zúčastnili aj stovky afganských vojakov. Holandské húfnice PzH 2000 boli pričlenené ku kanadským M777 z batérie Echo a vytvorili jednotku palebnej podpory.

Podľa vyhlásení aliancie sa podarilo koaličným jednotkám a afganskej armáde počas hlavných bojov ktoré prebehli 3. septembra zabiť cez 200 ozbrojencov. Podľa toho istého vyhlásenia boli v bojoch zabití štyria kanadskí vojaci, a deviati ďalší utrpeli zranenia. Informácie o stratách na strane povstalcov boli vyvodené zo správ rozviedky prichádzajúce z oblastí Panjwaye a Zhari. Afganskej polícii sa zároveň podarilo osemdesiat ďalších povstalcov zadržať. Podľa vyhlásení ktoré sa opierali aj o domorodé obyvateľstvo viac než 180 povstalcov z oblasti bojov utieklo.

Podľa vyhlásení NATO si boje nevyžiadali žiadne civilné obete, a to aj napriek značnej palebnej sile ktorá bola použitá. To je ale v rozpore s tvrdením afganského ministra obrany generála Zahira Azimiho ktorý tvrdil, že počas prvých dvoch dní bojov bolo v oblasti Panjwayi podľa tvrdení rozviedky zabitých 89 povstalcov a neupresnený počet civilistov. Presné počty o mŕtvych nebolo tak možné overiť, k čomu sa pričinila aj afganská vláda ktorá nechala uzavrieť cestu do oblasti bojov.

Jednotky NATO už v sobotu, prvý deň bojov, mali na konte tucty mŕtvych povstalcov, mnoho ďalších bolo zranených alebo zajatých. Napriek všetkým možným opatreniam by bolo naivné predpokladať, ž takáto rozsiahla operácia by sa zaobišla bez rizika civilných obetí.

Najväčšie straty zaznamenali jednotky NATO pri páde britského lietadla Nimrod MR2 ktoré padlo počas svojej prieskumnej misie. Zahynulo všetkých štrnásť členov posádky. Následné vyšetrovanie britského ministerstva obrany havárie nepotvrdilo že by lietadlo padlo v dôsledku nepriateľskej činnosti.

Že nepôjde o ľahký boj dokazoval aj relatívne silný odpor Talibanu na miestach, kde sa očakávala rýchla porážka jeho síl. Namiesto toho ale zaujali pevné obranné postavenia. V ich boji im napomáhal aj terén ktorý dobre poznali a bol vhodný pre obranné boje. Obrana bola posilnená veľkým množstvom pascí s ktorými mali povstalci bohaté skúsenosti. Centrom bojov mala byť skupina osád známa ako Pashmul. Do tejto oblasti nemierili kanadskí vojaci po prvý raz. Bojovali tu už počas spomínaných letných bojov, pričom 3. augusta niektorí z nich v bojoch padli.

Ako už bolo povedané, prvé veľké boje začali 2. septembra. Rozmiestnenie pozemných jednotiek bolo sprevádzané silnými leteckými údermi. Jednotky boli rozmiestnené na sever a juh od oblasti Panjwayi , pričom utvorili kliešte ktorými sa snažili zabrániť úteku povstalcov z oblasti a vytvoriť si čo najlepšie východiskové pozície.

Po patričnej palebnej príprave dozrel čas na postup vpred. Rota C 1. RCR Battle Group sa počas paľby presunula na juh. Následne došlo k jednému z náhlych rozhodnutí ktoré sprevádzali operáciu Medúza. Rota C dostala rozkaz prekročiť rieku Arghandab a postupovať na Pashmul. Ako sa dalo predpokladať, jednotka sa stretla s tvrdým odporom. V bojoch stratila jednotka štyroch mužov, a deväť ďalších bolo zranených. Materiálne straty zahrňovali niekoľko vozidiel. Aj keď štatisticky by sa mohlo zdať, že jednotky NATO mali povstalcov prevalcovať, nebolo tomu tak. Polia a sady boli rozryté množstvom explózií a vietor rozvieval piesok. Scéna rozhodne nie len vypadala dramaticky, ale skutočne aj bola.

Nutné bolo odizolovať miesto bojov. To sa týkalo najmä hlavnej cesty vedúcej do Kandaháru. Tamojšie úrady varovali obyvateľov pred cestou do regiónu. Karty zamiešali aj informácie prieskumníkov podľa ktorých okolo 180 povstalcov sa malo pokúsiť o útek. Vojaci cestu zabarikádovali a k dispozícii im bolo aj niekoľko neďaleko zaparkovaných vozidiel Humvee.

Po páde lietadla Nimrod došlo 4. septembra k ďalšej tragédii. Americké lietadlá počas útokov na pozície povstalcov si pomýlili ich pozície s pozíciami kanadskej roty C. Nálet lietadiel A-10 Thunderbolt II sa stal jednému vojakovi osudný, a tridsať ďalších bolo zranených, z toho päť vážne.

Nálet mal ťažké dôsledky. Už i tak ťažko skúšaná rota C musela zastaviť svoj postup. Následne došlo k zmene taktiky jednotiek NATO. Tlak bol prenesený z juhu na sever. Podľa niektorých prameňov práve na sever bol orientovaný aj pôvodný plán NATO. Keď boli sily preskupené a vypracovaný plán delostrelectvo a letectvo znova začalo s útokmi.

Palebná príprava si vyžiadala prinajmenšom 51 mŕtvych o ktorých sa predpokladalo že patrili k Talibanu. Major Scott Lundy povedal, že sa predpokladá zabitie zhruba siedmych stoviek povstalcov na ploche o rozlohe niekoľko sto štvorcových míľ v oblastiach Zhari a Panjwayi jak v opevnených postaveniach, tak v otvorenej krajine. V štvrtý deň bojov sa taktiež objavili prvé správy o obetiach v radoch civilistov. Od začiatku bojov malo zomrieť až desať členov jednej rodiny.

Piaty deň bojov delostrelectvo muselo odraziť skupinu povstalcov snažiacu sa uniknúť z oblasti, pričom okolo štyridsať z nich zomrelo. Podľa informácií z bojiska sa potom povstalci rozhodli zakopať a pripravili sa na boj. V ten istý deň boli zranení ďalší piati kanadskí vojaci počas mínometného útoku.

Nasledovali dva dni relatívneho pokoja. 8. september už ale priniesol ďalšie kolo bojov. V bojoch zomrelo ďalších okolo 40 povstalcov a aj jeden americký vojak. Podľa vyhlásenia vedenia ISAF boje prebiehali vo všetkých rovinách, od priamej paľby cez delostrelecké paľbu až k leteckým útokom. Boli zničené tri oporné body povstalcov, vrátane továrne na bomby a podzemnú skrýšu zbraní. Taktiež sa podarilo obsadiť ďalšie územia v oblasti bojov. Na hlavnej ceste spájajúcej oblasť zo zvyškom krajiny bola obnovená civilná doprava. Boje pokračovali aj v ďalších dňoch v nezmenenej intenzite. V noci z deviateho na desiateho malo byť zabitých 94 povstalcov, a ďalších 92 pri povstaleckom protiútoku.

Operácia Medusa
16. září, 30 km západně od Kandaháru. Lehká obrněná vozidla zajišťují bezpečnost vojákům hlídkujícím v okolí. (Zdroj: Picasaweb / Canadian Army.)

Nasledovali štyri relatívne pokojné dni. Podľa správ NATO zvyšní povstalci z oblasti utiekli. Zanechali za sebou ale veľké množstvo nástrah ktoré spomaľovali postup jednotiek NATO. To ale nemohlo definitívne zastaviť v postupe na Pashmulu o ktorej sa predpokladalo, že je ešte v rukách povstalcov. Povstalci opúšťali obranné postavenia narýchlo. Dokazuje to aj 50 kg výbušnín, tucty batérií, rakety či munícia zanechané v opustených bunkroch a tuneloch. Bola taktiež dokázaná činnosť drogových skupín v oblasti. Opodstatnené obavy viedli vojakov ku kontrole každého domu a každého metra štvorcového pred tým, než si dovolili vyhlásiť víťazstvo. Znovuobjavenie povstalcov v tyle postupujúcich jednotiek bolo nočnou morou velenia NATO. Aj major Geoff Abthorpe v stredu ráno vyhlásil, že opatrnosť musí byť hlavnou stratégiou. Povstalci ukázali, že sú schopní klásť ťažký odpor, no teraz už boli ich obranné postavenia o ktorých sa predpokladalo že budú bránené do posledného muža nachádzané prázdne. No kanadskí vojaci miesto toho, aby sa tomu tešili boli z toho rozčúlení, a obávali sa, že povstalci sa akurát stiahli do ďalších postavení aby sa pripravili na boj. Avšak ku koncu dňu afganský tlmočník ktorý bol s kanadskými vojakmi hlásil, že počul rádiové vysielanie povstalcov, podľa ktorého sa plánovali zoskupiť a zakopať aby boli pripravení na boj.

No povstalci sa nezakopali. Namiesto toho štyristo povstalcov vtrhlo do západnej provincie Farah. Tam sa rozmiestnili v oblasti Gulistan. Potom ako odtiaľ vyhnali policajtov podpálili tamojšie veliteľstvo a kliniku. K tomu došlo 14. septembra 2006. 17. septembra velenie NATO oznámilo koniec operácie. Podľa vyhlásenia bola operácia úspešná. Viedla k zničeniu povstaleckých síl ktoré sa zoskupili v oblasti. Tí boli vyhnaní o oboch oblastí, Zhari a Panjwayi, provincie Kandahár.

No rozsah úspechu mohli kritici spochybniť hneď na druhý deň. Samovražedný útočník zaútočil na kanadskú hliadku, pričom zabil štyroch vojakov. Navyše už počas samotného priebehu operácie zomreli štyria americkí a štyria britskí vojaci. Straty sa nevyhli ani Afgancom. Zomreli tucty vojakov a policajtov, tak ako aj ďalšie tucty civilistov.

Operácia Medusa
21. září: Američtí a afghánští vojáci na hlídce, poblíž Pashmulu. (Zdroj: msnbc.com.)

Operácia Medúza ale nemala len čisto vojenský charakter. Keď 17. septembra skončili hlavné bojové operácie nasledovala fáza rekonštrukcie a obnovy infraštruktúry. Jednou z výziev bol napr. návrat civilistov do ich obydlí. 6. októbra navyše niekoľkí velitelia NATO ktorí chceli zostať v anonymite žiadali od svojich vlád, aby pritlačili na Pakistan, nakoľko tvrdili, že pakistanská tajná služba ISI, alebo aspoň niektorí jedinci, podporovali povstalcov.

Navyše ani po ukončení operácie Medúza nedošlo k zastaveniu bojov v oblasti. Počas posledného týždňa mesiaca októbra boli uverejnené informácie o tuctoch mŕtvych civilistov. Predstavitelia tamojšej samosprávy sa spytovali, že ak v oblasti nie sú povstalci ako je možné, že naďalej podnikajú útoky.

Počas mesiacov nasledujúcich po operácii Medúza začali medzinárodné organizácie, ako aj afganská vláda, rátať mŕtvych civilistov. Taktiež aj NATO sa pustilo do vyšetrovania. Podľa tvrdení veliteľstva NATO zomrelo 31 civilistov, pričom 20 z jednej rodiny. 3. januára 2007 hovorca NATO povedal, že jediné zlé čo robia ich vojaci, je zabíjanie nevinných civilistov.

Operácie sa zúčastnilo priamo či nepriamo okolo 2 000 vojakov NATO. Proti nim stálo podľa odhadov 1 200 povstalcov. Na strane povstalcov podľa oficiálnych čísel padlo 512 ľudí, a ďalších 136 bolo zajatých. Na strane NATO zomrelo 12 kanadských, 14 britských, jeden americký a jeden holandský vojak. Taktické víťazstvo NATO a afganskej vlády je nespochybniteľné. Avšak jeho váha v celkovom boji je diskutabilná, zvlášť ak zvážime, že konflikt stále prebieha, a rok 2007 priniesol len vystupňovanie bojov.

Po operácii Medúza nasledovala ďalšia vojenská operácia, tentoraz pod názvom Falcon Summit. Tá už ale nebola sprevádzaná takou silnou palebnou podporou ako operácia Medúza. Namiesto toho boli uprednostnené operácia peších jednotiek ktoré prehľadávali dediny a spolupracovali s lídrami tamojších kmeňov. Ale o tom až dakedy nabudúce.

Autor článku: Tomáš Beňuš | Článek vložen 12. 4. 2008