Tretia bitka o Nadžáf

Tretia bitka o Nadžaf prebiehala v meste Zarqa (alt. Zarga) neďaleko irackého mesta Nadžaf v dňoch 28. a 29. januára 2007. Iracké bezpečnostné zložky (neskôr podporované americkými a britskými vojskami) sa v nej dostali do stretu so šiitskými ozbrojencami zo sekty Nebeskí vojaci.

Krátko pred mosilmským sviatkom Ašura odhalili iracké bezpečnostné zložky plán na zavraždenie niekoľkých popredných šiitských klerikov, medzi nimi aj populárneho ajatoláha Sistániho. Podľa plánu mali atentátnici preniknúť k duchovným preoblečení za pútnikov a následne z čo najmenšej vzdialenosti zahájiť paľbu. Nešlo by o prvý prípad, keď tento sviatok zneužili extrémisti na krvavé útoky. V roku 2004 zahynulo pri bombových útokoch počas sviatku minimálne 178 ľudí.

Iracké jednotky naplánovali na 28. február zákrok proti podozrivým osobám, avšak ten vyústil v silné boje v ktorých ozbrojenci takmer porazili iracké bezpečnostné zložky. Počas niekoľko hodín trvajúcich bojov bol jeden iracký vojak zajatý. Povstalci ho ošetrili a poslali späť s odkazom: „imám sa vracia“. Irackým vojakom začala dochádzať munícia, a tak im spojenecké vojská poskytli leteckú podporu v podobe bojových vrtuľníkov a lietadiel F-16. Útoky koordinované v spolupráci s príslušníkmi amerických špeciálnych jednotiek pomohli odbremeniť irackých vojakov, avšak jeden vrtuľník AH-64 Apache sa povstalcom podarilo zostreliť. V jeho troskách zahynuli obaja členovia posádky. Spojeneckým vojskám sa podarilo zabezpečiť miesto pristátia skôr než dorazili ozbrojenci, avšak ich útoky sa darilo odrážať len vďaka intenzívnej palebnej podpore. Iracké vojská neboli schopné zvrátiť priebeh bitky a tak požiadali o pomoc elitný útvar irackej armády prezývaný Hilla SWAT. Okolo jednej poobede dorazili aj americké posily z Bagdadu.

Po príchode posíl sa niektorí z povstalcov rozhodli uniknúť smerom k mestu Karbalá. Krátko na to irackí predstavitelia vyhlásili, že sa im podarilo boje zastaviť, avšak 1. februára došlo v meste Nadžaf k ďalším stretom s ozbrojencami.

Oficiálnu verziu udalostí spochybnili novinári Patrick Cockburn, Dahr Jamail a Ali al-Fadhily. Podľa ich vyšetrovania nepokoje začali o šiestej ráno, keď Hadždž Saad Saad Najif al-Hatemi viedol ozbrojených členov šiitského kmeňa Hawatim smerom ku kontrolnému stanovišťu. Bezpečnostné zložky zahájili na jeho auto paľbu, pričom zomrel Hatami, jeho žena a šofér. Do prestrelky sa následne zapojili členovia kmeňa Hawatim. Irackí vojaci si údajne mysleli, že bojujú proti členom al-Káidy a požiadali o posily. Následne sa do oblasti bojov presunuli členovia kmeňa Chazail snažiaci sa zastaviť boje, no neuspeli. Po vystupňovaní bojov sa pokúšali stiahnuť aj členova Hawatin, avšak aj tento pokus o zastavenie bojov stroskotal. Do bojov bola zatiahnutá aj skupina vedená Ahmadom al-Hassanim, ktorá žila v oblasti bojov. Intenzita stretov vzrastala a vyvrcholila sériou spojeneckých náletov. Po skončení bojov sa mnoho Iračanov dožadovalo objasnenia priebehu bojov. Hovorca parlamentu Mahmúd al-Mašhadani obvinil vládu z úmyselného utajovania dôkazov.

Informácie o stratách v radoch irackej polície a armády sa pohybujú v rozmedzí od 11 do 30 mŕtvych a asi 30 zranených. Americká armáda prišla o dvoch mužov. V boji zahynulo okolo 400 ozbrojencov a približne rovnaký počet padol do zajatia. Podľa vyhlásení irackej armády sa podarilo zhabať stovky automatických zbraní, ako aj niekoľko mínometov či rakiet. Podľa zverejnených informácií sa pri telách ozbrojencov našli dokumenty potvrdzujúce ich príslušnosť k radikálnej náboženskej sekte Nebeskí vojaci. Podľa viacerých analytikov boli prehnané aj správy o irackom “úspechu“. Bezpečnostné sily podcenili závažnosť situácie, ako aj pripravenosť ozbrojencov na boj. Po boji bolo zatknutých niekoľko stoviek príslušníkov sekty. 2. septembra 2007 boli vynesené rozsudky nad 458 z nich. Desiati boli odsúdení na smrť, 54 bolo prepustených a zvyšok dostal trest odňatia slobody na pätnásť rokov až doživotie.

Pôvodný článok publikovaný na: http://sk.wikipedia.org/wiki/Tretia_bitka_o_Nad%C5%BE%C3%A1f

Autor článku: Tomáš Beňuš | Článok vložený 12. 05. 2014