Boje v oblasti Ras Doumeira (2008)

Boje v oblasti Ras Doumeira (2008)
Mapa oblasti Ras Doumeira medzi Eritreou a Džibuti. (Zdroj: Wikipedia.org.)

Pohraničný incident v oblasti Ras Doumeira medzi Eritreou a Džibuti začal 16. a 17. apríla 2008. Celý incident začal, keď Džibuti obvinili Eritreu z toho, že jej vojaci prekročili hranice a začali kopať obranné postavenia na území Džibuti. Kríza sa prehĺbila keď po období napätého pokoja 10. júna došlo k ozbrojeným zrážkam.

Nešlo o prvý incident medzi týmito dvoma krajinami. V apríli 1996 boli dokonca obe krajiny len krok od vojny keď Džibuti obvinilo Eritreu z bombardovania pohraničného mesta Ras Doumeira. V roku 1995 sa Eritrea zaplietla ešte aj s Jemenom. Kríza sa týkala Hanišských ostrovov ktoré ležia pozdĺž jednej z najdôležitejších svetových námorných trás. Taktiež spolu viedli dvojročnú vojnu o pohraničné mesto Badme. Vtedy zomreli desaťtisíce ľudí. Eritrea obviňovala Džibuti z podpory Etiópie, s ktorom má Eritrea zlé vzťahy od vyhlásenia nezávislosti, a Džibuti zas obviňovalo Eritreu z podpory militantov na jeho území.

V januáry 2008 Eritrea požiadala o povolenie prekročiť hranicu aby získala piesok na stavbu cesty. Namiesto toho ale Eritrea obsadila návršie na území Džibuti. 16. apríla Eritrea obvinila Džibuti z budovania obranných postavení na oboch stranách hranice. Džibuti ale zaslalo OSN list s mapami na ktorom boli jasne zakreslené hranice a postavenia. To Eritreu umlčalo.

Etiópsky premiér Meles Zenewi 15. mája varoval pred hrozbou pre celý rok Afriky v podobe eskalácie napätia a vyhlásil, že je ochotný brániť obchodné cesty cez Džibuti aj za cenu vypuknutia vojny. Etiópia je totiž od odtrhnutia Eritrei úplne závislá na Džibuti čo sa týka prístupu k Červenému moru. Eritrejský prezident Isaias Afwerki sa ale tváril akoby nič, poprel správy že Eritrea presúva vojská k hraniciam, tak ako aj to, že by Eritrea mala problémy s Džibuti.

Podľa Džibuti 10. júna skupina eritrejských vojakov prekročila hranice a vzdala sa. Následne sa postavenia Džibuti dostalo pod silnú paľbu eritrejských vojsk ktoré požadovali návrat dezertérov. Džibuti nič nebralo na ľahkú váhu a povolalo do služby všetkých vojakov a policajtov ktorí šli do dôchodku po roku 2004. Eritrejské ministerstvo zahraničných vecí vydalo vyhlásenie v ktorom stálo, že Eritrea sa nedá zatiahnuť do žiadnej vojny ktorú chystá Džibuti. Podľa francúzskeho plukovníka Ducreta francúzsky vojaci poskytujú Džibuti logistickú a zdravotnícku pomoc, ako aj spravodajské informácie. Zrážky ešte chvíľu trvali, no 13. júna Džibuti hlásilo pokles intenzity bojov. Džibutský prezident Ismail Omar Guelleh informoval o 12 mŕtvych a 55 zranených vojakoch na strane Džibuti. Hovoril o úprimnej snahe o dobré vzťahy, no zároveň o povinnosti vzdorovať agresii.

Liga arabských štátov zvolala krízové zasadanie a žiadala stiahnutie eritrejských vojsk z hraníc. Generálny tajomník OSN zas vyzýval obe strany k obnoveniu dialógu. USA označili incident za eritrejskú agresiu a vyzvali Eritreu aby akceptovala tretiu stranu ako garanta bezpečnosti hraníc. Eritrea ale zas obvinila USA z podnecovania nepokojov v oblasti. USA vyzvalo následne svojich občanov aby sa nebezpečnej oblasti vyhýbali.

Africká únia (AÚ) naliehala na obe strany aby pod záštitou práve AÚ vyriešili spor cestou dialógu. AÚ zároveň deklarovala pripravenosť vyslať do oblasti mierovú misiu. Džibuti ale doposiaľ nedalo súhlas. Taktiež Etiópia prejavila túhu po mierovom riešení sporu, čo je vzhľadom na ekonomické väzby krajiny pochopiteľné. Džibuti ale situáciu označuje de facto ako vojnu. Prezident počas návštevy zranených vyhlásil, že ak Eritrea chce vojnu, bude ju mať. A keď sa ho spýtali, či sú obe krajiny vo vojne odpovedal: „Samozrejme“.

Jednu z rozhodujúcich úloh zohráva stanovisko Francúzska. To vyjadrilo hlboké znepokojenie z eskalácie napätia. Minister obrany oznámil zvýšenie francúzskej vojenskej prítomnosti v regióne, ako aj podpory Džiuti. Podpora má zahrňovať aj vzdušný prieskum zameraný na kontrolu eritrejských vojsk. Okrem pozemných síl majú byť presunuté do oblasti aj ďalšie lode, ale napr. aj jednotka vojenských chirurgov. Minister obrany Herve Morin diskutoval o zvýšení francúzskej vojenskej prítomnosti so svojim džibutským kolegom Ougourehom Kiflehom Ahmedom. Prisľúbil aj plnú diplomatickú podporu Džibuti pri riešení sporu. Obe krajiny majú podpísanú vzájomnú vojenskú dohodu.

Autor článku: Tomáš Beňuš | Článek vložen 13. 7. 2008