Operácia Hot Winter (2008) (Mivtza Horef Ham)

Operácia Hot Winter
Izraelští bojovníci při operaci Horef Ham. (Zdroj: MilitaryPhotos.net.)

Operácia Hot Winter (niekedy spomínaná pod menom Warm Winter, v hebrejčine Mivtza Horef Ham) bola akciou izraelskej armády proti hnutiu Hamas ktoré kontroluje pásmo Gaza a prebiehala v dňoch od 28. februára do 3. marca 2008. Išlo o odpoveď Izraela na neutíchajúce útoky raketami z pásma Gazy. Zomrelo prinajmenšom 112 Palestínčanov (z toho 58 civilistov), a tri obete zaznamenal Izrael (z toho jeden civilista). Prinajmenšom 160 ďalších ľudí bolo zranených, zväčša Palestínčanov.

Izrael sa nedočkal plnej podpory zahraničia, a kritizovaný bol najmä za rozsah v akom bola operácia vedená. USA vyzvali Izrael aby vojenské operácie obmedzil, a ochránil tak nevinných civilistov. EÚ a OSN otvorene hovorili o neprimeranom použití sily. Samozrejme, aj na palestínsku stranu bol vyvíjaný tlak v snahe zastaviť raketové útoky. No z politického hľadiska je zaujímavá práve kritika na adresu Izraela, ktorý podľa vyhlásení niektorých politikov rozsahom operácií už prekročil hranice medzinárodného práva.

Palestínski ozbrojenci pravdepodobne získali veľké množstvo zásob po tom, ako začiatkom roka na istý čas násilne otvorili hranicu s Egyptom. Izrael sa domnieval, že Hamas práve v tých dňoch získal veľké množstvo rakiet, resp. materiálu na ich výrobu. Tie mali predstavovať riziko pre izraelské mestá Aškelon a Sderot.

27. februára došlo k raketovému útoku na priemyselné mesto Aškelon. Na útoku bolo zaujímavé najmä to, že ozbrojenci po prvý raz vypálili koordinovanú palebnú clonu šiestich rakiet. Dovtedy dochádzalo k individuálnym odpalom. Ako je známe, Izrael v dohľadnej dobe plánuje rozmiestniť protiraketový systém schopný ničiť aj rakety krátkeho dosahu využívané ozbrojencami z Gazy. Avšak tieto koordinované salvy by možno mohli aj takýto systém v praxi zahliť, a ten by nebol schopný zničiť všetky rakety. A práve preto, aj keď bolo zranených niekoľko ľudí, hlavný psychologický efekt spočíval v náraste palebnej sily ozbrojencov. Izraelskí politici ihneď volali po odvete. Armáda sa ujala svojej práce, a hneď na druhý deň spustila operáciu Hot Winter.

Podľa informácií z izraelskej armády bolo cieľom útoku v čo najväčšom rozsahu narušiť infraštruktúru ozbrojencov v Gaze. Jedným z hlavných cieľov bol aj dom premiéra (mimochodom riade zvoleného v celopalestínskych voľbách) Ismaila Haníju.

Už tradične zohralo veľkú úlohu letectvo. To ale tentoraz bolo postavené pred výzvu spoľahlivej koordinácie svojej činnosti s pozemnými jednotkami. Na zemi bojovali v prvom rade príslušníci brigády Givati so silnou podporou ženistov. Od 29. februára do 1. marca sa Izrael sústredil primárne na letecké útoky zamerané proti skladom zbraní a munície, továrňam na zbrane a muníciu a miestam odkiaľ bolo možné odpaľovať rakety. Aj keď by sa mohlo zdať, že pri plnom nasadení armády nemajú palestínski ozbrojenci najmenšiu šancu na odpoveď, podarilo sa im odpáliť viac než 200 rakiet. Väčšina smerovala na Sderon, ale 20 ich bolo vypálených na Aškelon, a jedna na Netivot.

Po tom, ako bolo za jediný deň odpálených 50 rakiet, izraelská armáda zmenila taktiku. 2. marca vyslala pluk o sile zhruba 2 000 mužov aby zaútočil na Jabalju a Sadžijah. Avšak pluk sa stretol s tuhým odporom ozbrojencov. Bol to najkrvavejší deň v Gaze od roku 2002. Zomrelo okolo 70 Palestínčanov a dvaja izraelskí vojaci. Podľa vyhlásení izraelskej armády 3. marca sa vojakom podarilo dostať k skladom a továrňam v dvoch mestách. Večer sa vojaci stiahli. Premiér Ehud Olmert síce vyhlásil, že operácia skončila, no dodal, že letecké útoky budú pokračovať, a Izrael je kedykoľvek pripravený odpovedať na ďalšie útoky.

4. marca bolo z Gazy hlásených 110 mŕtvych. Izrael tvrdil, že zväčša sa jednalo o ozbrojencov, no podľa miestnych predstaviteľov viac než polovica mŕtvych boli civilisti. Aj izraelská humanitárna organizácia zaoberajúca sa ľudskými právami B´Tselem vyjadrila svoju ľútosť na civilnými obeťami.

Podľa tejto organizácie zomrelo 54 civilistov. 13-ročné dieťa taktiež zomrelo na Západnom brehu kde sa konali demonštrácie na podporu odporu v Gaze. Medzi mŕtvymi ozbrojencami boli zväčša členovia Hamasu, niekoľko ľudí z Islamského Džihádu a jeden člen PRC. Aj keď rôzne médiá informovali o rôznom počte civilných obetí, no zhodli sa na tom, že mŕtvych civilistov možno rátať na tucty.

Izraelský minister obrany Ehud Barak obvinil Hamas, že svojou taktikou spôsobil úmrtie civilistov, a že tak činil náročky. 5. marca premiér Ehud Olmert potvrdil, že Izrael nepovolí v tlaku na Hamas. Pred novinármi ale taktiež vyhlásil, že ak nebudú na Izrael dopadať rakety, Izrael nebude útočiť na Gazu.

Reakcie zahraničia:

OSN: Pan Ki–Mun uznal právo Izraela na obranu, no kritizoval rozsah vojenskej odpovede, a volal po čo najskoršom zastavení bojov.

EU: Únia označila vojenské akcie Izraela za neprimerané, a apelovala na rešpektovanie medzinárodného práva.

Čína vyjadrila znepokojenie nad eskaláciou napätia a počtom mŕtvych. Vyzvala Izrael k urýchlenému ukončeniu vojenských akcií.

Egypt: Šéf rozviedky Omar Suleiman odložil oficiálnu návštevu Izraela a povedal, že dohodnutie ďalšieho termínu záleží od toho, či bude Izrael rešpektovať vôľu medzinárodného spoločenstva.

India: Izrael skritizovala za neprimerané použitie sily. Vyzvala z okamžitému ukončeniu kolotoča násilia na Blízkom východe, a začala podnikať kroky na zabezpečenie bezpečnosti svojich 21 občanov v pásme Gazy.

Taliansko: Minister zahraničných vecí požiadal Izrael aby začal rokovať s Hamasom. Ten totiž medzičasom ponúkol Izraelu prímerie, Izrael ho ale odmietol.

Líbya vyzvala obe strany k ukončeniu vojenských operácií a uzavretiu prímeria. Žiadala, aby útoky proti Palestínčanom boli označené za teroristický akt.

Kuvajt označil útoky Izraela za neopodstatnené a nespravodlivé.

Mauritánia aj keď je jednou z len troch arabských krajín ktoré udržiavajú diplomatické styky s Izraelom, jeho postup kritizovala. Odsúdila izraelské útoky ako “kolektívny trest“, a označila ich za krvavý kúpeľ. V hlavnom meste Nouakchott demonštrovalo okolo 3 000 študentov proti akciám izraelskej armády.

Turecko ako najbližší spojenec Izraela v moslimskom svete vyjadrilo ochotu sprostredkovať rozhovory medzi oboma stranami. To ale Izrael odmietol.

USA kritiku sústredili najmä na palestínskych ozbrojencov, no uznali, že izraelská odpoveď nebola nutná v takom rozsahu.

Al-Káida: Bin Ládin zopakoval výzvu k svätej vojne proti Izraelu. Zawahiri vyzval k útokom na izraelské a americké ciele, a ciele všetkých tých, čo útočia na moslimov hocikde na svete. Taktiež obvinil krajiny ako Jordánsko, Saudskú Arábiu či Egypt z podpory Izraela a varoval ich, že aj oni sa môžu stať terčmi.

Autor článku: Tomáš Beňuš | Článek vložen 22. 7. 2008