Útok CIA na povstaleckú základňu Abú Kamal v Sýrii (2008)

Mapa Abú Kamal
Oblasť Abú Kamal u syrsko-irackej hranice. (Zdroj: Wikipedia.org, redakčně upraveno.)

V časoch najintenzívnejších bojov v Iraku sme sa v médiách často stretávali so správami o zázemí, ktoré majú teroristi v Iráne a v Sýrii. No dlho sa na verejnosť nedostali žiadne správy o vojenskej akcii zameranej na likvidáciu teroristických hniezd. Až koncom roku 2008 spojili sily CIA (konkrétne Special Activities Division) a špeciálne jednotky americkej armády (US SOCOM a Joint Special Operations Command) za účelom útoky na vytipovaný cieľ na sýrskom území. Po útoku USA potvrdili svoju účasť, a operáciu označili za úspešnú. Na druhej strane sa Sýria ohradila voči takýmto útokom, a vyhlásila, že obeťami útoku boli nevinní civilisti.

Aj keď Sýria nikdy nič také nepriznala, je všeobecne známe, že jej územie využívali povstalci a teroristi pôsobiaci v Iraku, najmä zahraniční bojovníci. Nezodpovedaná zostáva len otázka, do akej miery nesie zodpovednosť za túto činnosť aj samotná Sýria. Pritom aj koalícia dlhodobo poukazovala na tento fakt, a snažila sa vyvinúť na Sýriu nátlak, aby tento voľný pohyb povstalcov zarazila. Dokonca bola známa aj cesta zahraničných bojovníkov. Po pristátí v Damasku mali byť prepravení cez hranice, kde sa v rôznych mestách (obvykle Ramádí) pridali k povstalcom. Títo bojovníci mali niesť zodpovednosť za 80 – 90 % samovražedných útokov v krajine, ktorých cieľom boli predovšetkým irackí civilisti.

Zlom nastal v lete roku 2007, keď americké vojská prepadli bunku Al-Kájdy v meste Sinjar. Po analýze zabavených dokumentov sa zistilo, že v Sýrii operuje sieť ktorej úlohou je “dovoz“ zahraničných bojovníkov. Podľa Centra boja proti terorizmu boli v dokumentoch záznamy viac než piatich stoviek bojovníkov, ktorí boli prepašovaní cez hranice. Podľa údajov zverejnených v júli 2008 bolo do pašovania zapojených minimálne 95 ľudí na území Sýrie. Malo ísť predovšetkým o príslušníkov rôznych lokálnych kmeňov, často beduínov, ktorí majú s pašovaním svoje skúsenosti.

V minulosti došlo k niekoľkým incidentom na iracko-sýrskom pohraničí, avšak útok na Abú Kamal bol bez pochýb spomedzi nich najzávažnejší. Operácie na tomto území ale prinášali výsledky. V októbri 2008 veliteľ koaličných vojsk generál Petraeus informoval, že sa podarilo obmedziť množstvo prichádzajúcich bojovníkov zo sto na dvadsať za mesiac. Avšak upozornil, že stále to nestačí. V roku 2008 došlo k sérii útokov v Mosule, ktoré mali pravdepodobne na svedomí práve bojovníci zo Sýrie.

K útoku špeciálnych jednotiek došlo v blízkosti hraničného mesta Abú Kamal, ktoré leží neďaleko irackého mesta Al-Qaim. Podľa informácii rozviedky malo ísť o hlavnú prestupnú hranicu pre bojovníkov, peniaze či materiál na ceste do Iraku. CIA potvrdila prítomnosť významného koordinátora Al-Káidy menom Abú Ghadija. Práve on mal byť hlavným cieľom akcie. Podľa niektorých médií mal byť útok schválený priamo prezidentom Bushom.

Štyri vrtuľníky Blackhawk mali prekročiť hranice okolo 16:45 miestneho času. Na palube bolo zhruba dvadsaťštyri vojakov. Zaútočili na rozostavanú budovu v dedine As Sukkarijah neďaleko mesta. Dva vrtuľníky pristáli a vysadili desiatku vojakov špeciálnych síl, ktorí na budovu zaútočili. Sýrski predstavitelia hovorili o ôsmych civilných obetiach, medzi ktorými mali byť aj štyri deti a manželský pár. Podľa USA boli všetci zabití napojení na Abú Ghadija. Každá strana mala svoje argumenty, takže to zostalo ako vec tvrdenia proti tvrdeniu.

Podľa vyhlásenia vlády USA cieľom operácie bola nepriateľská logistická sieť. Americká armáda označila operáciu za úspešnú, no nepotvrdila, či bol medzi zabitými aj zhruba tridsaťročný Abú Ghadíja (pravým menom Badran Turki Hishan al Mazidih). Mal pracovať pre irackých vodcov Al-Kájdy Zarkáwiho a neskôr Masrího, pričom od roku 2004 mal pôsobiť ako veliteľ logistiky v Sýrii. USA o ňom vedeli, a tlačili na Sýriu, aby proti nemu zakročila. Podľa dostupných údajov bol zabitý (telo malo byť odvezené za hranice), ale oficiálne potvrdenie doposiaľ chýba. Samozrejme Sýria to popierala, a trvala na tom, že zabití boli civilisti.

Zarážajúce informácie zverejnil 28. Októbra izraelský novinár Ronen Bergman, podľa ktorého sýrska tajná služba spolupracovala s USA a Irakom. Podľa dohody Sýria nemala zasiahnuť proti útočníkom. Sýrska PVO bola v pohotovosti od izraelskej operácie Orchard, takže zaznamenala prílet vrtuľníkov. Avšak keď požiadala o povolenie zakročiť mala byť požiadavka zamietnutá. Podľa jedného z kmeňových vodcov sa po zhruba hodine objavili sýrski agenti, ktorí sa im vyhrážali, že ak prehovoria, ich príbuzní zomrú.

Samozrejme Sýria sa držala svojej oficiálnej verzie. USA sa ani nesnažili poprieť účasť na útoku, a odvolávali sa na článok 51 Charty OSNČlánek 51 Charty OSN – Dojde-li k ozbrojenému útoku proti některému členu Spojených národů, nic v této chartě není na překážku přirozenému právu na individuální nebo kolektivní sebeobranu, dokud Rada bezpečnosti neučiní opatření pro zachování mezinárodního míru a bezpečnosti. Opatření, učiněná členy při výkonu tohoto práva sebeobrany, oznámí se ihned Radě bezpečnosti a nedotýkají se nikterak touto chartou stanovené pravomoci a odpovědnosti Rady bezpečnosti, aby kdykoli podnikla takovou akci, kterou považuje za potřebnou k zachování nebo obnovení mezinárodního míru a bezpečnosti. . Rovnako oddôvodňovali aj útok komanda na území Pakistanu, ktorý ale nevyvolal také búrlivé reakcie, pretože na území severného Pakistanu sa neustále bojuje, a Američania sa aktívne zapájajú nasadzovaním bezpilotných lietadiel. A USA nie sú v tomto osamotené. Rovnako postupovalo aj Turecko pri útokoch na územie Iraku v boji proti PKK, a Kolumbia pri prenasledovaní FARC.

Incident sa nevyhol diplomatickej dohre. V Damasku si predvolali irackého veľvyslanca. Avšak reakcie namierené proti samotným Američanom boli minimálne, bola zatvorená jedna škola v Damasku a Americké kultúrne centrum. V najhoršej pozícii boli Iračania, keďže udržanie dobrých vzťahov so susednými štátmi je jednou z najvyšších priorít zahraničnej politiky krajiny, no pred domácim obyvateľstvom nemôžu pôsobiť nečinne voči zahraničnej podpore povstalcov. Iračania sa teda snažili hasiť požiare, no nevyhli sa tomu, aby pripomenuli, že opakovane žiadali Sýriu, aby zakročila proti teroristom na svojom území. Avšak regionálni predstavitelia z Mosulu a okolia Sýriu vôbec nešetrili, a vyjadrovali svoju pevnú podporu americkej akcii.

Demonstrace Abú Kamal
Tisíce Syřanů demonstrují v hlavním městě Damašku 30. října 2008 proti americkému nájezdu provedenému o čtyři dny dříve. (Zdroj: DayLife.com.)

Na incident reagovali štáty po celom svete. Rusko upozornilo, že je neakceptovateľné útočiť na suverénne krajiny pod zámienkou boja proti terorizmu. Taktiež Čína odmietala akékoľvek narušovanie suverenity štátov. Francúzsko a Španielsko vyjadrili znepokojenie nad smrťou sýrskych civilistov(!). Jednoznačne proti sa postavili napr. Vietnam a samozrejme Venezuela s Iránom. Arabská liga taktiež vyjadrila svoju podporu Sýrii pri ochrane jej civilistov. Dokonca aj niektorí americkí politici odsúdili útok, a namiesto “americkej“ verzii o zabitých teroristoch hovorili o tragickej smrti sýrskych civilistov.

Ak Sýria okrem solidarity niečo dosiahla tak to, že útok sa už (podľa medializovaných informácií) neopakoval. Svoj vplyv zrejme mali aj ostré vyjadrenia sýrskych predstaviteľov o odhodlaní brániť sýrske územie. V prípade, že je pravdivá verzia o tichom sýrskom súhlase, zjavne chceli poukázať na fakt, že to nebolo povolenie na bezhraničné útoky, aké vykonávajú v Pakistane. Okrem zatvorenia amerických inštitúcií v Damasku došlo aj k silným protestom proti americkému útoku, ktoré ale boli relatívne pokojné.

V dnešnej dobe prechádza Blízky východ istým procesom stabilizácie, čo sa prejavuje najmä na správaní Sýrie. Aktívne pomáha v boji proti teroristom dodávaním cenných informácií, no stále sa nevie zbaviť svojej minulosti, a udržiava pevné styky s palestínskym a irackým odbojom. Európa aj USA sa snažia normalizovať vzťahy so Sýriou, no v kontraste k tomu dochádza k podobným udalostiam, ako bol útok na Abú Kamal. Izrael taktiež chce udržať krehkú stabilitu v oblasti, no to mu nebráni, aby vykonával útoky na území Sýrie (2003, 2007) aj napriek rizikám. Každopádne správanie Sýrie (kde činy znamenajú viac než slová) naznačujú istú snahu normalizovať situáciu, čo je ale beh na dlhú trať.

Video: MSMBC Breaking News - US helicopters attack Syrian farm

Reference

Autor článku: Tomáš Beňuš | Článek vložen 8. 1. 2009