Operácia Four Species – obsadenie lode Francop (2009)

Fregata USS Stark
Výzbroj převážená iránskou lodí Francop, kterou zabavilo izraelské námořní komando. Listopad 2009. (Zdroj: Imageshack.us.)

Operácia Four Species prebehla 4. novembra 2009 a bola zameraná na loď MV Francop, ktorá prevážala zbrane pravdepodobne z Iránu pre libanonské hnutie Hizballáh. Loď obsadila špeciálna jednotka izraelského námorníctva Shayetet 13 v Stredozemnom mori.

Komando obsadilo loď na východe Stredozemného mora, pričom sa nestretlo so žiadnym odporom. Podnetom pre celú operáciu boli informácie od rozviedky. Loď bolo cca 160 km od izraelského pobrežia neďaleko Cypru. Podľa hovorcu izraelskej armády bolo na palube medzi kontajnermi s neškodným tovarom niekoľko desiatok kontajnerov ktoré boli plné zbraní. Posádka zrejme o svojom náklade nevedela, a spolupracovala s izraelskými vojakmi. Po prevzatí kontroly nad loďou bola nasmerovaná do izraelského prístavu Ašdod, kde bola podrobená inšpekcii.

Loď mala vyraziť 25. októbra z iránského prístavu Bandar-Abbas a prevziať ďalší náklad v egyptskom Damietta. Ďalšou zastávkou mal byť Limassol na Cypre, konečná bola v prístave Latakia v Sýrii. Izrael predpokladal, že zásielka bola určená pre Hizballáh, ktorý dopĺňal svoju výzbroj po vojne z roku 2006. Vyzbrojovanie Hizballáhu bolo zakázanú rezolúciou OSN č. 1701.

Zabavené množstvo zbraní bolo obrovské. V porovnaní s obdobnou operáciou Noemova Archa malo ísť o desaťnásobné množstvo, dohromady o 320 ton výzbroje - konkrétne 9 000 mínometných striel, tisíce rakiet kalibru 107 mm, 600 rakiet kalibru 122 mm a státisíce nábojov kalibru 7,62x39 mm. Šlo o najväčšiu zásielku zbraní akú kedy Izrael zabavil.

Izrael sa chcel vyhnúť medzinárodnej kritike, pretože aj napriek tomu, že jeho krok bol logický, mohol byť po právnej stránke spochybnený. Preto boli 5. novembra pozvaní diplomati zo 44 krajín a príslušníci 27 armád na prehliadku lode a jej nákladu. Dá sa povedať, že nik nezostal na pochybách.

Izraelský prezident Šimon Peres zdôraznil politické dôsledky celého prípadu a upozornil na rozdiely medzi výrokmi a činmi Sýrie a Iránu. Premiér Benjamin Natanjahu označil pašovanie za vojnový zločin a žiadal, aby sa záležitosťou zaoberala Bezpečnostná rada OSN. Hizballáh sa od prípadu dištancoval a odmietol, že by šlo o zásielku pre jeho bojovníkov. Kritiku si Izrael vyslúžil aj zo strany palestínskej samosprávy.

Podľa iránskeho vyjadrenia sa Izrael len snaží zatieniť vojnové zločiny, ktoré pácha v Gaze. Sýria označila útok za prípad pirátstva a poprela, že by boli na palube zbrane či materiál na ich výrobu. No i napriek týmto vyhlásenia málokto pochybuje o tom, že Irán a Sýria sú hlavnými zásobovačmi Hizballáhu, čím porušujú medzinárodné právo aj rezolúcie OSN.

Referencie

Autor článku: Tomáš Beňuš | Článek vložen 13. 4. 2010