Útok Talibanu na americkú základňu Chapman v Afganistane (2009)

Vojaci účastniaci sa operácie Red Wing
Podporovateľa Talibanu. Aj keď Taliban rozhodne nepredstavuje modernú armádu, je schopný sofistikovaných útokov. (Zdroj: Telegraph.co.uk.)

Na sklonku roku 2009 30. decembra sa podarilo Talibanu vykonať jeden z jeho najúspešnejších útokov. Samovražedný atentátnik zaútočil na predsunutej operačnej základni (Forward Operating Base - FOB) Chapman v provincii Khost, na ktorej pôsobili agenti americkej CIA. Medzi siedmimi mŕtvymi agentmi bola aj veliteľka základne. Ďalších šesť agentov bolo zranených. Bez pochýb šlo o jeden z najúspešnejších útokov namierených proti CIA za celé obdobie jej existencie.

K útoku došlo v podvečerných hodinách, okolo 16:30. Základňa sa nachádza na miestach, kde má Taliban silnú pozíciu. Ten samozrejme hneď využil útok na svoju propagandu, avšak ním uvedené počty sú takmer určite prehnané. Podľa vyjadrení predstaviteľov Talibanu bolo zabitých až 20 agentov, a 25 bolo zranených. Hovorca afganského Talibanu Zabiullah Mudžahid tvrdí, že útok vykonal sympatizant Talibanu pôsobiaci v afganskej armáde, no zdroje z USA to ihneď dementovali. K zodpovednosti sa taktiež prihlásil pakistanský Taliban, ktorý sa mal mstiť za útoky bezpilotnými lietadlami v Pakistane, ktoré si mimo iné vyžiadali aj život tamojšieho vodcu Bajtulláha Mahsúda, ktorý zomrel v auguste 2009. Podľa vyjadrenia vojenského vodcu pakistanského Talibanu Qariho Hussaina muž vycvičený CIA kontaktoval povstalcov s tým, že chce vykonať útok proti americkej tajnej službe.

Afganské ministerstvo obrany odmieta akékoľvek zapojenie afganských vojakov do incidentu. Avšak zo strany NATO zazneli vyjadrenia priznávajúce, že na základni pôsobili aj afganskí vojaci, čo priznali aj niektoré afganské zdroje. Malo tam byť okolo 200 Afgancov, pričom väčšina mala pôsobiť na vonkajšom perimetri.

Čo sa týka afganskej uniformy, tie dokáže Taliban zohnať bez väčších problémov vďaka početným krádežiam a dezerciám. Podľa niektorých zdrojov mal byť útočník považovaný za informátora spolupracujúceho na aktivitách CIA. Keďže podrobné prehliadky by veľa dôvery nevzbudili, mal byť prístup ochranky menej prísny. Pomôcť mala aj afganská spojka, ktorá sprostredkovala kontakt medzi útočníkom a CIA. Práve táto základňa mala byť centrom pre nových rekrutov CIA z domáceho prostredia.

CIA samozrejme drží mená obetí v tajnosti, a jediné čo sa o nich vie, je že boli zapojení do protipovstaleckých a protiteroristických aktivít. Všetci pracovali v utajení, a medzi obeťami mali byť aj dve ženy, pričom jedna bola šéfkou základňe. Šlo o skúsenú agentku, ktorá sa zaoberala bil Ládinom ešte dlho pred 11. septembrom, no bola to aj matka troch detí.

Asi neprekvapí, že základňa hrala kľúčovú rolu pri útokoch bezpilotných lietadiel. Pôsobili na oboch stranách hraníc, a spolupracovali aj s kontroverznou spoločnosťou Blackwaters. Útok ale úplne vyradil základňu z prevádzky do doby, kým dorazí nový tým expertov. Nešlo pritom o prvý útok na základňu, no doposiaľ mali agenti CIA šťastie. Bezpečnosť bola značne zjemnená, práve kvôli už spomenutému ľahšiemu nadviazaniu dôvery. To sa stalo osudným ôsmym ľuďom, z toho siedmi boli špičkoví agenti.

Útok zviditeľnil úlohu CIA v konflikte. Práve prebiehali intenzívne prípravy na silný úder proti sieti vybudovanej rodinou Haqqani, ktorá okrem Talibanu mala mať silné styky aj s Al-Kájdou. Všetci špecialisti, ktorí sa vyjadrili k útoku ho označujú ako pomstu za americké nálety, ktoré spôsobili Talibanu ťažké strany medzi veliteľskými kádrami.

Základňa Chapman bola pomenovaná podľa prvého mŕtveho vojaka americkej armády Nathana Chapmana, ktorý bojoval po boku CIA. Bola vybudovaná krátko po invázii v roku 2002. Postupom času sa základňa vyprofilovala na takmer výhradné pôsobisko CIA, aj keď pred tým tam pôsobili aj iné jednotky, vrátane Provinčného rekonštrukčného týmu.

Prezidenta Obamu čakali v tých dňoch hneď dva významné prejavy, jeden o nevydarenom útoku na Airbus letiaci do Ameriky, a druhý pri smutnej príležitosti útoku na FOB Chapman. Vyzdvihol rolu agentov CIA v tejto vojne, a ocenil ich prácu. Priam legendárna sa stala veta šéfa CIA Lenona Panetta zo správy zamestnancom CIA: „Tí, čo včera padli boli ďaleko od domova, a blízko nepriateľa, konajúc prácu na ochranu našej krajiny proti terorizmu. Dlhujeme im našu najhlbšiu vďačnosť.“

CIA čaká ešte náročný boj. Je pod tlakom kritiky, a bojuje vo vojne, ktorej náročnosť je väčšine z nás cudzia len vďaka obetiam našich vojakov. V budovce CIA v Langley pribudne k deväťdesiatim hviezdičkám symbolizujúcich padlých agentov ďalších sedem. A bolo by naivné dúfať, že v nasledujúcich rokoch sa tento počet nezmení. Situáciu výstižne zhrnul veterán CIA Bruce Reidel: „Ukazuje sa, že vojna v Afganistane bude dlhá a náročná. Nepriateľ nás pozná viac ako my jeho.“

Reference

Autor článku: Tomáš Beňuš | Článek vložen 3. 1. 2009