Obliehanie základne 46

Základňa 46, pomenovaná podľa čísla pluku, ktorý v nej sídlil, nachádzajúca sa v blízkosti dediny Urum al-Sughra v privincii Aleppo na severozápade Sýrie, sa stala v druhej polovici roku 2012 dejiskom ťažkých bojov medzi sýrskou armádou a povstalcami. Jej konečný pád predstavoval jedno z najväčších dovtedajších víťazstiev povstalcov a zásadným spôsobom ovplyvnil priebeh ďalších bojov v oblasti.

Povstalci už predtým dobyli neďaleké mesto Atarib a základňa sa stala ich ďalším cieľom kvôli svojej strategickej polohe v blízkosti diaľnice spájajúcej Aleppo a Turecko. Základňa umiestnená na vrchole kopca mala celkovú rozlohu okolo 12 kilometrov štvorcových a predstavovala významné veliteľské a zásobovacie centrum sýrskej armády (podľa niektorých zdrojov bola najväčšia svojho druhu na severe krajiny). Posádku tvoril 46. pluk, ktorý bol súčasťou 15. divízie špeciálnych síl. Tá bola intenzívne nasadzovaná do bojov v strategickom meste Aleppo.

Obliehanie začalo 22. septembra keď sa okolo 1 500 pvostalcov z provincií Allepo a Odlib pod vedením bývalého sýrskeho generála Ahmada al-Fajja priblížilo k základni po tom, ako obsadili okolité dediny. Spomínaný veliteľ sa stal známym aj vďaka tomu, že nedovoľoval islamským radikálom pripojiť sa k jeho bojovníkom. Predpokladal, že posádka sa rýchlo vzdá, no tá bola odhodlaná na silný odpor.

9. októbra útok na základňu uviazol na mŕtvom bode. Vládnym vojskám sa podarilo obsadiť školu v neďalekej dedidne Kafr Ama odkiaľ ostreľovali povstalecké pozície. Vytvorili tak zhruba dva kilometre široké územie nikoho, pričom boli intenzívne podporovaní aj leteckými útokmi. Napriek tomu sa pvostalcom podarilo odrezať všetky pozemné zásobovacie línie, a logistická podpora bola možná len vrtuľníkmi. Povstalci tvrdili, že niekoľko desiatok vojakov zo základne utieklo kvôli nedostatku jedla.

14. októbra povstalci vyhlásili, že na základni je uväznených niekoľko stoviek vládnych vojakov. Taktiež tvrdili, že sa im podarilo zostreliť vládne prúdové lietadlo a odraziť útok vládnych vojsk z Allepa, ktorý mal preraziť obliehanie a pomôcť vojskám na základni. Až 18. sa povstalcom podarilo vtrhnúť na územie základne, pričom zničiť posledné ohniská odporu sa im podarilo až ďalší deň. Útok bol pritom tentokrát podporený aj skupinami islamských bojovníkov. Už krátko po páde základne sa stala terčom leteckých útokov vládnych síl, no napriek tomu sa povstalci rozhodli ju naďalej udržať. Niekoľko hodín po boji boli na základňu dovezení prví zahraniční novinári aby nezávisle potvrdili víťazstvo povstalcov.

Prakticky všetky budovy na základni boli bojmi poškodené, pričom niektoré sa úplne zrútili. Pre povstalcov tvorila výdatný zdroj toľko potrebných zbraní a munície. Korisť zahŕňala pätnásť tankov a iných obrnených vvozidiel a množstvo delostreleckých systémov. Podľa odhadov v boji padlo okolo 300 vládnych vojakov a ďalších 60 zbehlo k rebelom.

Nesmierne cenné boli ukoristené ťažké protilietadlové guľomety DŠK a 18 ľahkých protilietadlových striel Strela-2. V nasledujúcich týždňoch sýrske vojská stratili niekoľko kusov leteckej techniky. Pád základne so strategickým významom dokázal kvalitatívny posun v plánovaní povstalcov.

Pôvodný článok publikovaný na: http://en.wikipedia.org/wiki/Siege_of_Base_46

Autor článku: Tomáš Beňuš | Článok vložený 22. 07. 2014