Ofenzíva Islamského štátu, 1. časť| Specwar.info || 

Ofenzíva Islamského štátu, 1. časť

Islamic State
Ukoristená technika americkej výroby. (Zdroj: freebeacon.com)

Nie je tomu tak dávno, čo bola organizácia Islamiský štát v Iraku a Lavente (ISIL, niekedy označovaná aj skratkou ISIS – Iracký štát v Iraku a Sýrii) bol považovaný za najradikálnejšiu, no rozhodne nie najvýznamnejšiu spomedzi povstaleckých skupín operujúcich na území Sýrie a Iraku. Už v decembri 2013 prepukli boje v provincii Anbár, ktorých výsledkom bolo obsadenie niekoľkých miest vrátane Falúdže a častí hlavného mesta Ramádí radikálmi z ISIL. Napriek papierovej výraznej prevahe irackých bezpečnostných zložiek bolo vytlačenie teroristov dlho odkladané, a ani po spustení vojenských operácií nedošlo k rozhodujúcemu víťazstvu nad povstalcami.

No boje zo začiatku roku 2014 boli len slabým odvarom oproti tomu, čo malo prísť, a čo len málokto považoval za možné. Aj americké tajné služby museli priznať zlý odhad síl ISIL, keď 5. júna spustila táto teroristická organizácia ofenzívu, počas ktorej ovládla rozsiahle územia Iraku vrátané viacerých kľúčových miest.

Prvým krokom ofenzívy bolo dobytie mestá Sammara 5. júna. Vládnym vojskám sa síce podarilo povstalcov z väčšiny mesta vytlačiť, no napriek tomu ostala iniciatíva v rukách ISIL. Tá v noci 9. júna dobyla severoiracký Mosul, druhé najväčšie mesto v krajine. Už o dva dni boli v rodisku Saddáma Husajna Tikríte. Vládne vojská boli na úteku a do rúk povstalcov padlo veľké množstvo ťažkej techniky ktorú z veľkej časti sú schoopní využívať v boji proti irackým, kurdským aj sýrskym silám (význam má hlavne pozemná technika, schopnosť ISIL využiť ukoristenú leteckú techniku, či dokonca muzeálny exponát balistickej strely je prinajmenšom sporná). Spomenúť taktiež treba veľké finančné zisky skupiny po vykradnutí bánk v Mosule. Často sa totiž zabúda, že pre teroristické skupiny má väčši význam ako ukoristenie pár útočných pušiek finančný kapitál. Práve na tomto poli je Islamský štát veľmi úspešný, jeho odhadované denné príjmy sa dnes pohybujú okolo troch miliónov dolárov.

Dominancia ISIL na bojisku bola naštrbená až 13. júna keď kurdské milície Pešmerga rozmiestnili svoje jednotttky v meste Kirkúk. Centrum provincie a kľúčové mesto pre iracký ropný priemysel spadá síce pod sporné územia o ktoré sa preťahujú Kurdi a iracká centrálna vláda, no aj Iračania určite vidie Kirkúk radšej v rukách Kurdov ako teroristov z ISIL. Napriek tomu sa teroristom podarilo postupovať na iných frontoch, a síce dobytím iracko – sýrskej a iracko – jordánskej hranice, čo malo pre organizáciu zásadný význam, keďže mohla plne prepojiť svoje sily v Sýrii a Iraku. Treba dodať, že postupu teroristov hrá do karát okrem paniky v radoch armády aj slabé politické vedenie krajiny. Príkladom je stav po páde Mosulu. 10. júna chcel premiér Malíkí vyhlásiť v krajine stav ohrozenia, no ani na tomto bode sa parlament nebol schopný dohodnúť...

Útok na Sammaru 5. júna začal bombovým útokom na policajnú stanicu, ktorý zabil niekoľko policajtov. Následne útočníci prenikli do mesta v nákladných vozidlách, pričom obsadzovali kontrolné body pozdĺž línie postupu. Rýchlo sa im podarilo obsadiť mestskú radnicu, univerzitu, ako aj dve najväčšie mešity. Dostali sa až k dobre chránenej mešite al – Askari, ktorá sa dostala do povedomia širšej verejnosti po útokoch z roku 2006. Útok al-Káidy na jedno z najsvätejších miest v Iraku síce bezprostredne nespôsobil straty na životoch, no spustil sektárske boje, ktoré si v nasledujúcich dnoch vyžiadali tisíce mŕtvych, pričom práve tento moment zvykne byť niekedy označovaný ako začiatok občianskej vojny v Iraku. Tentokrát prišli posily z Bagdadu včas a mešita bola ubránená. Počas nasledovného protiútoku vládnych síl došlo k vytlačeniu povstalcov z kľúčových pozícií v meste.

Už ďalší deň začali členovia ISIL prenikať zo severozápadu do mesta Mosul. Podľa rôznych odhadov sa útoku zúčastnilo 1 000 – 1 500 mužov, čo znamená, že iracká armáda mala minimálne 15 – násobnú početnú prevahu nad protivníkom. Na juhu mesta päť samovražedných útočníkov zaútočilo na armádne sklady, pričom zabili jedenásť vojakov. K ďalším dvom samovražedným útokom došlo v neďalekej dedine. Druhý deň už prepukli v meste regulérne boje pri ktorých zahynulo 61 povstalcov, 41 príslušníkov vládnych síl a sedem civilistov.

8. júna, ešte v časoch pokračujúcich bojov o Mosul, došlo k dvom bombovým útokom v meste Džalula, ktoré boli namierené proti sídlu kurdskej politickej stran PUK. Pri útoku zahynulo osemnásť ľudí, zväčša príslušníkov kurdských bezpečnostných zložiek. Medzitým povstalci postupovali Mosulom smerom na východ, a obsadili aj niekoľko ďalších miest pozdĺž cesty k strategickému mestu Kirkúk, pričom jeho okrajové štvrte dosiahli ešte v ten istý deň.

9. júna ISIL verejne popravil pätnásť zajatých príslušníkov bezpečnostných síl. 13. júa kurdské milície Pešmerga vstúpili do mesta Kirkúk, pretože vládne sily opustili svoje pozície a mesto prakticky prenechali útočníkom. Pešmerga získala do svojej výzbroje aj desiatku tankov a niekoľko desiatok ďalších vozidiel, ktoré za sebou zanechali iracké bezpečnostné zložky.

Ako už bolo spomenuté, v noci z 9. na 10. júna sa vládne vojská stiahli aj z mesta Mosul. Do rúk ISIL padlo aj medzinárodné letisko so všetkými lietadlami a vrtuľníkmi, ktoré sa tam nachádzali. V súvislosti s útokom na Mosul islamisti tvrdili, že prepustili 2 400 väzňov z tamojšej väznice Boduš, no neskôr sa zistilo, že 670 nesunitských väzňov bolo masovo porpavených.

11. septembra bol prepadnutý turecký konzulát v Mosule, pričom zadržaných bolo 48 rukojemmníkov. Medzi nimi sa nachádzali aj tri deti, no aj niekoľko členov tureckých špeciálnych jednotiek. Únoscovia začali rokovať s tureckou stranou o ich prepustení, avšak k tomu došlo až 20. septembra. Turecká strana odmietla zverejniť detaily o celej akcii.

Okrem pozornosti a množstva prívržencov získal ISIL pri obsadení Mosulu aj zhruba štvrť miliardy amerických dolárov z tamojších bánk a množstvo výzbroje, ktorú iracké bezpečnostné zložky za sebou zanechali. Už krátko po začiatku ofenzívy ISIL sa začali množiť informácie, podľa ktorých sa na rozklade irackej amrády významne podieľali bývalí členovia vládnej strany Baas, ktorí boli v kontakte so sunitskými dôstojníkmi už niekoľko mesiacov pred samotným útokom. Tí sa podľa obvinení rozhodli stiahnuť, alebo rovno utiecť, čo podporujú aj svedectvá irackých vojakov, podľa ktorých po zahájení útoku nezostal na mieste nikto, kto by im dal potrebné rozkazy.

Referencie

Autor článku: Tomáš Beňuš | Článek vložen 23.09.2014