Ofenzíva Islamského štátu, 3. časť| Specwar.info || 

Ofenzíva Islamského štátu, 3. časť

Peshmerga in Kirkuk
Bojovníci kurdských milícií Pešmerga pri meste Kirkúk (Zdroj: wikipedia.org)

13. jún sa podarilo vládnym vojskám za pomoci iránskych príslušníkov Revolučných gárd (vrátane obávaných jednotiek Quds) zahájiť systematický protiútok proti islamistom z ISIL. Definitívne malo byť oslobodené mesto Sammara, rovnako aj časti provincie Saladin. Taktiež došlo k prvým útokom irackého letectva na pozície ISIL v Mosule a Tikríte. Začali sa množiť správy o tom, že ISIL sa snaží na dobytých územiach vybudovať fungujúcu administratívu, pričom veľkú pomoc im v tom mali poskytnúť práve bývalí príslušníci strany Baas. Napríklad novými guvernérmi dvoch menovaných miest sa mali stať generáli Azhar al – Obeidi a Ahmed Abdul Rašíd, bývalí dôstojníci Saddámovej armády. Teroristi sa v očakávaní útoku vládnych síl medzitým začali pripravovať na obranu Tikrítu. Zamínované boli prístupové cesty a delostrelectvo rozmiestnili na strategických pozíciách.

Postavenie centrálnej vlády posilnila aj výzva najvyššieho šiitského duchovného v krajine ajatoláha Sistáního, ktorí vyzval mužov aby sa pridali k vládnym vojskám v boji proti ISIL. Za menej ako deň sa podarilo vybudovať milíciu zhruba o sile divízie, ktorá síce nemala zbrane ani výcvik porovnateľní s irackými vojakmi, no na rozdiel od nich im nechýbala bojová morálka a odhodlanie bojovať.

14. júna do Sammary dorazil aj premiér Malíkí aby demonštroval pevnú kontrolu vlády nad týmto mestom. Zároveň ohlásil, že Sammara sa stane odrazovým mostíkom pre ďalší postup na sever do oblastí ovládaných ISIL. Ešte v ten deň iracké sily vytlačili ISIL z mesta al – Mutasim vzdialeného 22 km juhovýchodne od Sammary.

Vládny postup sa nezaobišiel bez komplikácií. Pri leteckom útoku na mesto Dijala zahynulo v priateľskej palbe sedem kurdských bojovníkov. Obe strany sa snažili zlepšiť koordináciu svojich akcií aby nedochádzalo k podobným incidentom. Ďalší deň bolo oslobodené mesto Išaqi.

Referencie

Autor článku: Tomáš Beňuš | Článok vložený 1.10.2014