Operácia Foxley

foxley.
Operácia Foxley mal za ciieľ atentát na Hitlera. (Zdroj: blogs.telegraph.co.uk)

Operácia Foxley predstavovala plán britskej tajnej služby SOE (Special Operations Executive) atentátu na Adolfa Hitlera. Boli vykonané rozsiahle prípravy, no k samotnej realizácii operácie nikdy nedošlo. K atentátu malo pravdepodobne dôjsť medzi 13. - 14. júlom 1944 počas Hitlerovho pobytu v Berghofe.

Briti zvažovali niekoľko možných spôsobov, ako atentát zrealizovať. Jedným zo zvažovaných scenárov bolo vykoľajenie vlaku v ktorom sa Hitler nachádzal, no jeho cestovné plány boli prísne utajované a nepravidelné. Navyše stanice, cez ktoré vlak prechádzal boli vždy uvedomené len pár minút pred príchodom vlaku. Ďalšou alternatívou bolo otrávenie vody vo vlaku, no to by zas vyžadovalo prítomnosť agenta v blízkom okruhu okolo Adolfa Hitlera.

Ako najreálnejší sa ukázal byť plán atentátu za použitia odstrelovača. V lete 1944 bol v Normandii zajatý nemecký vojak, ktorý slúžil v Hitlerovej telesnej stráži. Ako uviedol, Hitler počas pobytu v Berghofe chodieval každé ráno okolo 10:00 sám na približne 20 minút trvajúcu prechádzku, pričom často nebol v dohľade vojakov v strážnych vežiach. Naopak, v okolí sa nachádzalo množstvo lesov, ktoré mohli odstrelovačovi poskytnúť vhodný úkryt. Taktiež pobyt Hitlera v sídle bol ľahko odhaliteľný. Počas jeho pobytu bola vyvesená nacistická vlajka, ktorú bolo vidno z neďalekého mesta.

Plán počítal s vysadením dvoch mužov na padákoch – nemecky hovoriaceho Poliaka a britského odstrelovača. Mali mať na sebe nemecké uniformy a infiltrovať sa do okolia Hitlerovho sídla. Následne mali nájsť vhodnú palebnú pozíciu v blízkosti Hitlerovej trasy (dostrel vtedajších pušiek sa pohyboval okolo 300 metrov) a spáchať atentát.

Vybraný odstrelovač prešiel dôslednou prípravou. Výcvik sa zameriaval na streľbu upravenou nemeckou puškou Kar 98 na cieľ v podmienkach, aké sa očakávali na mieste nasadenia. Taktiež sa podarilo nájsť spoľahlivého komplica žijúceho v blízkosti Berghofu.

Plán bol pripravený a všetci čakali len na povel od velenia. Avšak práve ten nikdy neprišiel. Aj keď britský ministerský predseda Winston Churchill plán podporoval, existovalo viacero dôvodov, prečo ho neuskutočniť. Jedným z nich bol vývoj na bojisku, do ktorého Hitler čoraz viac zasahoval. Panovalo totiž presvedčenie, že ktokoľvek by Hitlera nahradil, počínal by si vo velení lepšie ako on. Taktiež mnohí velitelia považovali Nemecko za prakticky porazené, a keby sa situácia skomplikovala úspešným atentátom na Hitlera niektorí Nemci by mohli nadobudnúť pocit, že pod jeho vedením by krajina predsalen zvrátila nepriaznivý vývoj udalostí vo svoj prospech a jeho kult osobnosti by žil ďalej. To by ale odporovalo zámerom Spojencov, ktorí nemali v pláne “len“ poraziť nemeckú armádu, ale zlikvidovať nacizmus ako taký. Tak či onak Hitler poslednýkrát opustil Berghof 14. júla 1944, takže keby aj bol po tomto dátume vydaný rozkaz na realizáciu operácie Foxley, nebolo by to prakticky možné ho realiovať.

Zdroje: http://en.wikipedia.org/wiki/Operation_Foxley

Autor článku: Tomáš Beňuš | Článov vložený 12. 06. 2014