Operácia Vulture

Operácia Vulture (franc. Opération Vautour, slov. Operácia Sup) predstavovala neuskutočnený americký plán podpory obkľúčených francúzských vojsk na základni Dien Bien Phu vo Vietname počas bojov v roku 1954. Plán počítal z útokom amerických bombardérov B-29 vzlietajúcich zo základní na Filipínach, ktoré mali na obliehajúce koministické vojská zvrhnúť atómové bomby.

Útok komunistických vojsk na Dien Bien Phu započal 13. marca, pričom útočníci už po pár hodinách dokázali zlikvidovať veľkú časť ťažkých zbraní obrancov. Prekvapivý priebeh celého obliehania bol do značnej miery podmienený francúzskym presvedčením, že útočníci nie sú schopní do oblasti presunúť ťažké delostrelectvo a zabezpečiť protilietadlovú ochranu, čo sa ukázalo byť osudovou chybou.

Francúzi sa pokúsili odpovedať masívnou delostreleckou a leteckou kampaňou, no zasiahnuť skrývajúceho sa protivníka bolo neporovnateľne náročnejšie ako ostreľovať dobre viditeľné francúzske postavenia. Pritom už v tejto fáze sa Američania snažili Francúzom pomôcť, keďže do náletov sa zapojila aj tridsiatka lietadiel C-119 Flying Boxcars, ktoré boli upravené na zhadzovanie napalmu a pilotovali ich prevažne americké posádky. Zásobovanie základne bolo možné taktiež len zo vzduchu, pričom po čase bolo nutné záoby zhadzovať na padákoch (pristávanie na miestnom letisku by bolo príliž riskantné). Kvôli protilietadlovej paľbe útočníkov museli byť zásoby zhadzované z väčšej výšky (z výšky 8 000 stôp oproti ideálnym 2 000 stopám), čo spôsobilo väčší rozptyl a nemalá časť zásob končila v rukách koministikých bojovníkov.

K stretnutiu francúzskych a amerických predstaviteľov došlo už desať dní po začiatku obliehania, keď pricestoval do Washingtonu francúzsky generál Paul Ely. Diskutovalo sa o viacerých scenároch americkej pomoci, no najväčšia pozornosť sa venovala možnosti mohutného náletu, ktorého sa malo zúčastniť 60 bombardérov B-29 podporovaných 150 stíhačkami, ktoré by vzlietli z palúb lietadlových lodí. Podľa neskorších vyjadrení Richarda Nixona plán počítal so zhodením troch malých taktických nuleárnych hlavíc na pozície útočníkov. Ešte počas vyjednávaní začali americké prieskumné lietadlá hliadkovať nad oblasťou a monitorovať situáciu.

Samotný Nixon, považovaný v problematike Vietnamu vždy za “jastraba“, sa útoku nebránil, no úradujúci prezident Eisenhower bol zdržanlivejší. Svoj súhlas podmienil britským zapojením, no Londýn účasť odmietol. Prezident taktiež pochyboval o tom, že by letecký útok rozhodol celú bitku, ako aj o schopnostiach francúzskeho letectva dopomôcť k víťaznému koncu bitky, ktorá do značnej miery rozhodla o budúcnosti regiónu. Nakoniec teda bolo prijaté politické rozhodnutie nezasahovať. Z dnešného pohľadu by mohlo byť zaujímavé s akou “ľahkosťou“ sa uvažovalo o použití nukleárnych zbraní. V našich končinách zrejme nikdy nebola téma bitky o Dien Bien Phu tak intenzívne rozoberaná ako vo Francúzsku, či v USA, ktoré majú na svoju nasledujúcu intervenciu vo Vietname traumatické spomienky. Americký atómový útok by mohol predstavovať nebezpečný precedens a zásadne ovplyvniť “vôľu“ nukleárnych mocností nasadzovať svoj nukleárny arzenál.

Zdroje: http://en.wikipedia.org/wiki/Operation_Vulture

Autor článku: Tomáš Beňuš | Článov vložený 08. 06. 2014