Operácia Ortsac

Operácia Ortsac predstavovala americký plán invázie na Kubu z roku 1962 ako odpoveď na rozmiestňovanie sovietskych strategických zbraní na tomto karibskom ostrove. Za pozornosť stojí trochu neštandardný názov operácie, ktorý v tomto prípade vznikol otočením poradia hlások v priezvisku kubánskeho vodcu Fidela Castra.

Po tom, ako bola odhalená prítomnosť sovietskych rakiet SS-4 na území ostrova slobody zvažovala americká vládna garnitúra niekoľko možností, ako zareagovať. Medzi seriózne zvažované možnosti patrili námorná blokáda, letecký útok a pozemná invázia. Cieľom vojenských operácií by bolo zničenie rakiet skôr, ako dosiahnu operačnú spôsobilosť. Dôraz sa musel klásť aj na diplomatické aspekty – po prekvapivom americkom útoku by sa mohlo stať, že americkým dôkazom o prítomnosti rakiet na Kube by aspoň časť sveta neuverila a rozloženie síl vo svete medzi Západom a Východom by sa otriaslo v základoch. O prípadnej sovietskej vojenskej odvete nehovoriac (v prvotnej reakcii sa očakávali najmä operácie na území Nemecka, napr. obsadenie západnej časti Berlína). Americký prezident Kennedy sa nakoniec ale rozhodol pre najmenej silové z ponúkaných riešení, a síce námornú blokádu Kuby.

Aj z vojenského hľadiska bolo toto riešenie zrejme najracionálnejšie. Letecké útoky by nemuseli zničiť všetky strely a sovietske zariadenia, niektoré z nich takmer určite neboli prieskumom odhalené. Rozsiahla konfrontácia vo forme invázie by nemusela mať ptorebné tempo a mohla by sa značne skomplikovať. Medzi jednotky, ktoré mali byť do invázie zapojené patrili 1. a 2. divízia námornej pechoty (zabezpečenie pláže Tarará), 101. (obsadenie letísk Jose Marti a Antonio de los Banos) a 82. výsadková divízia (obsadenie letísk Mariel a Baracoa). Navyše v oboch prípadoch by došlo k otvorenému boju medzi sovietskymi aa americkými vojakmi, čo by mohlo viesť k ďalšej eskalácii ktorá by sa mohla vymknúť spod kotroly.

Po páde Sovietkseho zväzu sa ukázalo, že v čase, keď Američania zvažovali útok boli strategické balistické strely takmer pripravené na odpálenie, a taktické jadrové strely, ktoré sa taktiež na ostrove nachádzali, boli istý čas poskytnuté k dispozícii poľným veliteľom, aj keď následne boli po krátkom čase rozkazy zmenené a poľný velitelia nemali právo o ich nasadení rozhodovať. Každopádne invázia na Kubu by mala s veľkou pravdepodobnosťou omnoho dramatickejšiu dohru ako tomu bolo v skutočnosti, a naďalej platí, že svet zrejme nikdy nebol tak blízko jadrovej vojny ako v októbri 1962.

Referencie:

-http://en.wikipedia.org/wiki/Operation_Ortsac

Autor článku: Tomáš Beňuš | Článov vložený 09. 04. 2015