Smrť Usámu bin Ládina, 1.časť - Pátranie

Usáma bin Ládin
Usáma bin Ládin a videozázname vyhovtovenom pravdepodobne v komplexe kde bol zabitý. (Zdroj: Wikipedia.org)

desať rokov trval hon tajných služieb na najhľadanejšieho muža planéty – Usámu bin Ládina. Koniec tejto ságy nastal 2. mája 2011 okolo jednej hodiny ráno miestneho času v pakistanskom meste Abbottabad počas operácie Neptune Spear, ktorú vykonali príslušníci špeciálnej jednotky DEVGRU (U.S. Naval Special Warfare Development Group, známa aj ako Seal Team Six) za podpory CIA a 160. leteckého pluku špeciálnych operácií. Útok bol vedený z územia Afganistanu a telo bin Ládina bolo po úspešnom splnení misie prevezené na identifikáciu, pričom v súlade s náboženskými tradíciami bolo do 24 hodín pochované.

al-Káida potvrdila smrť svojho vodcu o štyri dni neskôr 6. mája a prisahala pomstu. Taktiež spriatelené radikálne organizácie, ako napr. pakistanské krídlo Talibanu, prisahali odvetu, a to aj voči Pakisanu, ktorý nezabránil americkej operácii na svojom území. Smrť bin Ládina bola vo svete prijatá pozitívne, no poľutovanie vyjadrili Fidel Castro či veliteľ hnutia Hamas Ismail Hanijeh. Taktiež niektoré mimovládne organizácie ako Amnesty International spochybnili právny rozmer operácie, ako aj zabitie neozbrojeného bin Ládina. Pochybnosti nad okolnosťami smrti bin Ládina zosilnilo aj rozhodnutie nezverejniť fotografie jeho tela.

Už dva dni po 11. septembri americký prezident George W. Bush označil bin Ládina za hlavný cieľ americkej odvety. Napriek mimoriadnemu nasadeniu sa ale výsledky nedostavovali, a často sa objavovali informácie podľa ktorých je bin Ládin už po smrti. V roku 2006 dokonca americká tajná služba CIA vydala vyhlásenie, podľa ktorého už v roku 2005 rozpustila jednotku Alec Station, ktorá celú dekádu (teda už pred 11. septembrom) hľadala bin Ládina. Jeho nájdeme samozrejme predstavovalo vysokú prioritu, no CIA ako organizácia sa zamerala skôr na vykoreňovanie teroristických organizácií, ako na likvidáciu individuálnych cieľov, ktoré boli zákonite okamžite nahradené ďalšími. Avšak v roku 2008 obaja kandidáti na amerického prezidenta vyjadrili jasný záujem na nájdení strojcu najväčšieho teroristického útoku v moderných dejinách. Voľby vvyhral demokratický kandidát Obama, ktorému bolo často vyčítaný nedostatok skutočného záujmu na hone na bin Ládina. Avšak 2. júna 2009, teda štyri mesiace po svojom menovaní, dal Obama rozkaz šéfovi CIA Leonovi Panettovi aby do tridsiatich dní vypracoval detailný plán na chytenie bin Ládina.

Americké tajné služby sa vo svojom boji proti odhodlanému, a bez pochýb aj nesmierne schopnému, nepriateľovi stretávali s množstvom nástrah, slepých uličiek či mylných informácií. V septembri 2010 sa ale podarilo ako možné miesto pobytu bin Ládina identifikovať komplex v pakistanskom meste Abbottabad. Samozrejme z rôznych dôvodov nebolo môžné spustiť operáciu metódou pokus – omyl a pred útokom bolo nutné s čo najväčšou pravdepodobnosťou potvrdiť prítomnosť bin Ládina. Aby sa tak stalo bolo nasadené široké spektrum prostriedkov, od špiónov po najmodernejšie technológie.

Na získaní informácií o bin Ládinovi intenzívne pracovali operatívci CIA na rôznych vypočúvacích staniciach, ako je väznica Guantanámo na Kube. Verili, že bin Ládin je príliž opatrný na to, aby bolo možné zachytiť jeho stopu elektronickými prostriedkami. Na špionážnom bojisku bol človek stále kľúčový hráč. Nebolo jasné ani to, nakoľko aktívny je bin Ládin (ako sa neskôr ukázalo zo získaných dôkazov bol aktívnejší, než si väčšina ľudí myslela), no predpokladalo sa, že akákoľvek komunikácia so svetom prebieha prostredníctvom oddaných kuriérov. Bin Ládin sa totiž mohol poučiť už v roku 1998, keď po teroristických útokoch al-Káidy v Keni a Tanzánii bola počas americkej odvety (operácia Infinite Reach) odpálená aj raketa zameraná na jeho satelitný telefón.

Stopa, ktorá o deväť rokov neskôr viedla k smrti bin Ládina, sa objavila v roku 2002 počas výsluchu Mohameda al-Qahtaniho. Ten mal byť pôvodne dvadsiatym únoscom z 11. septembra, no nepodarilo sa mu dostať do Spojených štátov a na jeseň 2001 bol zadržaný v Afganistane. Bol terčom intenzívneho 48 dní trvajúceho výsluchu medzi 23. novembrom 2002 a 11. januárom 2003. Počas výsluchu sa zmienil o kuriérovi al-Káidy prezývanom Abú Ahmed al-Kuwaiti, neskôr známom aj ako šejk Abú Ahmed z Kuvajtu. Podľa tohto zdroja mal byť Abú Ahmed al-Kuwaiti súčasťou blízkeho okolia bin Ládina. Druhýkrát narazili na toto meno vyšetrovatelia o niečo neskôr v roku 2003 od významného člena operačného velenia al-Káidy Chálida Šeika Mohameda, ktorý počas výsluchu priznal, že toto meno pozná, no Kuwaiti podľa jeho slov nemal byť aktívny ani významný člen al-Káidy.

K ďalšiemu pokroku došlo o rok neskôr, a opäť vďaka informáciám získaných od vypočúvaných zajatcov. Tentokrát bol zdrojom Hassan Ghul, člen organizácie Ansar al-Islam, ktorého zajali kurdskí bojovníci v Iraku a odovzdali ho Američanom. Ten tvrdil, že Kuwaiti je veľmi blízky bin Ládinovi, tak ako mu bol blízky Chálid Šeik Mohamed, a neskôr jeho nástupca Abu Faraj al-Libbi (ten bol zajatý 2. mája 2005 v Pakistane, presne šesť rokov pred smrťou bin Ládina). Ghul ale zároveň o Kuwaitim prezradil, že už istý čas o ňom nikto nič nepočul, čo si vyšetrovatelia vyložili ako možný dôkaz toho, že tento muž cestuje a skrýva sa s bin Ládinom. Spomínaný al-Libbi bol v septembri 2006 prevezený na základňu Guantanamo, no počas výsluchu nepotvrdil doterajšie zistenia. Tvrdil, že bin Ládinov kuriér sa volá Maulawi Abd al-Chálid Jan, a že žiadneho al-Kuwaitiho nepozná. Avšak práve to, že ani pri výsluchu ani al-Libbi ani Chálid Šeik Mohamed nepriznali, že by anilen poznali meno al-Kuwaitiho (resp. bol dôleitým členom al-Káidy) len ďalej potvrdzovalo podozrenie, že tento muž ich môže priviesť k bin Ládinovi.

Trvalo až do roku 2007 kým americkí vyšetrovatelia zistili skutočné meno al-Kuwaitiho, no odmietli ho vyzradiť, ako aj spôsob, akým k nemu došli. Môžeme len špekulovať o tom, či majú tajné služby zdroje blízke vnútornému vedeniu al-Káidy, či technologické metódy, ktorých odhalenie by mohlo vážne ohroziť budúce získavanie informácií. Pakistanská strana v roku 2011 vyhlásila, že al-Kuwaitiho pravé meno bolo Ibrahim Saeed Ahmed. Pochádzal z údolia Swát a so svojim bratom Abrarom a ich rodinami žili v blízkosti bin Ládinovho komplexu. Meno Maulawi sa objavuje aj v dokumentoch zverejených serverom WikiLeaks, no tajné služby nikdy nechytili ani neidektifikovali žiadneho operatívca s týmto menom a podľa všetkého šlo o al-Libbiho výmysel.

Až v roku 2010 sa podarilo Američanom dostať bližšie k al-Kuwaitimu. Bol zachytený jeho rozhovor s osobou podozrivou z nnapojenia na al-Káidu. Agenti CIA ho lokalizovali v auguste 2010 a sledovali až do komplexu v Abbottabade. Vtedy prvýkrát získali podozrenie, že sa im podarilo lokalizovať bin Ládina.

Al-Kuwaiti a jeden jeho príbuzný (buď brat alebo bratranec) zahynuli s bin Ládinom 2. mája 2011. Miestni tvrdili, že ich poznali ako Paštúnov Aršada a Tareka Chána. Muž vystupujúci ako Aršad mal starý pakistanský občiansky preukaz, podľa ktorého pochádzal z Chat Kuruna, dediny pri meste Charsadda na severozápade Pakistanu.

Tento článok len v krátkosti opisuje cestu, akou prešli americké tajné služby kým našli bin Ládina. Často museli čakať celé roky, kým sa pohli dopredu, pričom určite neraz sa stretávali s informáciami, ktoré ich zvádzali zo správej cesty. Príbeh nájdenia bin Ládina sa určite nezmazateľne zapísal do dejín špionáže.

Zdroje: http://en.wikipedia.org/wiki/Death_of_bin_Laden

Autor článku: Tomáš Beňuš | Článok vložený 12. 04. 2014