Smrť Usámu bin Ládina, 3.časť - sledovanie

sentinel
Sledovanie bolo zabezpečené aj tajným špionážnym bezpilotným lietadlom RQ-170 Sentinel. (Zdroj: Wikipedia.org)

Američania si boli vedomí, že v tejto fáze musia postupovať nesmierne obozretne. Ak by kvôli neprítomnosti bin Ládina alebo z nejakého iného dôvodu skončila operácia fiaskom, neúspech by sa s miernou nadsádzkou mohol prirovnať k zlyhaniu v pátraní po zbraniach hromadného ničenia, ktorými bol ospravedlnovaný zásah v Iraku.

Vedúcu úlohu pri sledovaní cieľového komplexu zohrávala CIA, no úzko spolupracovala aj s inými agentúrami. Môžeme spomenúť v poslednej dobe značne medializovanú NSA, či menej známu NGA (National – Geospatial-Intelligence Agency, agentúra zameraná na analýzu a mapovanie ľudskej činnosti na zemi, jej predchodkyňou bola NIMA – National Imagery and Mapping Agency). Pre lepšie pochopenie rozsahu tejto operácie nám môže poslúžiť článok publikovaný v The Washington Post, podľa ktorého CIA v decembri 2010 požiadala americký Kongres, aby umožnil presunúť desať miliónov amerických dolárov na spomínaný sledovací program.

Okrem množstva eletronických sledovacích systémov boli nasadení aj agenti na zemi. Mali prenajaté ubytovanie v meste a niekoľko mesiacov neprestajne sledovali komplex. Tento tím opustil po útoku svoje útočisko a bol stiahnutý. Oblasť bola taktiež monitorovaná tajným bezpilotným špionážnym lietadlom RG-170 Sentinel (presláveným po tom, ako jeden kus skončil v rukách Iráncov). Informácie z tohto monitoringu využila mimo iné aj NGA na vytvorenie 3D simulácie letu k a od cieľa pre pilotov vrtuľníkov. Okrem toho NGA analyzovala premávku v okolí komplexu, vytvorila jeho 3D model a vytvorila profil jeho obyvateľov aj s výškou a pohlavím.

NSA prispela najmä svoji programom známym ako TAO (Tailored Access Operations, slov. Operácie šité na mieru, oficiálne označované ako CNE – Computer Network Expoitation – Využívanie počítačovej siete). Cieľom týchto operácií je tajné monitorovanie a získavanie infomácií z rôznych elektronických zariadení od pevných liniek cez mobilné telefóny až po počítače. Aj keď v samotnom komplexe nebolo telefonické ani internetové pripojenie, tento program umožnil získať množstvo informácií o cieľových osobách.

Samotné monitorovanie komplexu bolo do istej miery zjednodušené aj jeho achitektúrou. Trojposchodová budova umožňovala sledovanie z pomerne veľkej vzdialenosti, čo znižovalo riziko odhalenia.

V neposlednej rade je nutné spomenúť činnosť tzv. Červených tímov (ang. Red teams). Ich cieľom je kriticky analyzovať nazbierané informácie, ako aj snažiť sa predpovedať (možné) reakcie nepriateľa (napr. reakcia diktátorského režimu na letecký nálet zameraný na sklady zbraní ZHN...). V tomto prípade mali Čevené tímy za úlohu identifikovať možné iné ciele, ktoré by sa v komplexe mohli ukrývať. Stále totiž chýbal stopercentný dôkaz, že sa tam skrýva bin Ládin. Ich verdikt bol ale jednoznačný – nazbierané informácie sa nehodia na nikoho viac, ako na bin Ládina.

Zdroje: http://en.wikipedia.org/wiki/Death_of_bin_Laden

Autor článku: Tomáš Beňuš | Článok vložený 19. 04. 2014