Smrť Usámu bin Ládina, 4.časť - Rozhodnutie

DEVGRU
Nakoniec padlo rozhodnutie nasadiť do operácie špeciálne jednotky. (Zdroj: uncensored.co.nz)

Keď padlo rozhodnutie zaútočiť na predpokladané miesto pobytu bin Ládina bola operácia pomenovaná Neptune Spear – Neptúnov trojzubec. Je možno symbolické, že vykonávateľmi operácie boli príslušníci americkej jednotky SEAL, ktorí majú Neptúnov trojzubec vo svojom znaku. Avšak rozhodnutiu o ich nasadení predchádzali dlhé diskusie.

Pochybnosti panujú aj o skutočnom zámere operácie. Mali americkí SEAL rozkaz bin Ládina zabiť, alebo ho mali priviesť živého? Viacero amerických predstaviteľov svojimi vyjadreniami potvrdilo, že ak by bin Ládin nepredstavoval bezpečnostné riziko pre zasahujúce jednotky, mal byť zajatý, a to už len preto, že americké jednotky (údajne) nezabíjajú nepriateľov, ktorí sa chcú vzdať. Jedným dychom ale dodávajú, že SEAL mali plné právo bin Ládina v prípade potreby zabiť. Samozrejme sa ale objavili aj vyjadrenia “nemenovaných zdrojov“, ktoré tlmočila agentúra Reuters, podľa ktorých mali špeciálne jednotky jasný rozkaz bin Ládina zabiť.

b-2
Dlho sa viedla diskusia o nálete s bombardérom B-2. (Zdroj: wikipedia.org)

CIA oboznámila veliteľa špeciálnych síl (JSOC) viceadmirála Williama H. McRavena s plánom v januári 2011. Ten považoval plán z vojenského hľadiska za dobrý, no mal obavy z pakistanskej odpovede. Každopádne vyslal kapitána jednotky DEVGRU, prezývaného Rian, do centrály CIA v Langley, aby spolupracoval pri príprave plánu misie. Neskôr ho doplnilo šesť ďalších členov špeciálnych jednotiek.

Avšak v hre boli ďalšie dve možnosti. Jednou bol nálet neviditeľného bombardéra B-2 Spirit, a druhým spoločná operácia s pakistanskými bezpečnostnými silami. Posledná menovaná možnosť bola americkým prezidentom rýchlo zavrhnutá, pretože panovali obavy z úniku informácií na pakistanskej strane.

14. marca sa stretla bezpečnostná rada s cieľom prebrať dostupné možnosti. Prezident Obama sa obával vyzradenia či iného zmarenia operácie, preto požadoval čo najrýchlejšiu odpoveď. Taktiež platilo prísne informačné embargo pre pakistanskú stranu. Na konci tejto porady sa prezident prikláňal k náletu a dvaja dôstojníci amerického letectva boli poverení pripravením plánu útoku.

Problémom bolo, že CIA nebola schopná vylúčiť existenciu podzemného bunkra. Na zlikvidovanie takéhoto cieľa by bolo nutné použiť bombu o hmotnosti 907 kg. Jej výbuch by ale zasiahol minimálne jednu ďalšiu budovu, pričom sa očakávalo okolo tucta civilných obetí, plus civilisti priamo v komplexe. V neposlednej rade taký výbuch by zrejme zničil aj všetky dôkazy o prítomnosti a smrti bin Ládina. Ďalšou študovanou alternatívou bol útok bezpilotného lietadla so “slabšou bombou“ priamo na osobu bin Ládina počas jeho krátkych vychádzok do zeleninovej záhrady, no tento scenár sa nikdy netešil širšej podpore.

cuav
Minister obrany Robert Gates chcel použiť bezpilotné lietadlá. (Zdroj: wikipedia.org)

McRaven vyčlenil pre operáciu Červený tím, jeden zo štyroch tímov dvoriacich DEVGRU. Ten sa vracal práve z Afganistanu. Jeho členovia boli oboznámení s miestnym prostredím, ovládali jazyky a mali skúsenosti s cezhraničnými operáciami v Pakistane. Pred útokom došlo k dvom skúškam. Prvá sa odohrala okolo 11. apríla na Harvey Point Defense Testing Activity Facility v Severnej Karolíne, kde bola postavená replika komplexu v mierke 1:1. K ďalšej skúške došlo 18. apríla v Nevade v nadmorskej výške 1 200 metrov s cieľom overiť funkčnosť špeciálne upravených vrtuľníkov v podmienkach podobných tým, ktoré sa dali očakávať na mieste určenia.

Plánovači verili, že celá operácia sa dá uskutočniť skôr, ako pakistanská armáda stihne zareagovať. Pomôcť pri tom mali špeciálne verzie vrtuľníkov Black Hawk “neviditeľné“ pre radary o ktorých existencii dovtedy svet ani netušil. Navyše pakistanský systém PVO pomáhali vybudovať Američania a mali o jeho činnosti dokonalý prehľad. Keby Pakistan vyslal do vzduchu svoje stíhačky F-16 (taktiež dodané z USA), malo by dosť času zareagovať. Admirál Mike Mullen mal v takejto situácii zavolať veliteľovi pakistanskej armády generálovi Ašfaqovi Parvezovi Kajanimu a pokúsiť sa vyjednať voľný odchod amerických jednotiek.

K ďalšej schôdzy bezpečnostnej rady došlo 19. apríla. Obama predbežne odobril zásah, no stále mal obavy z pakistanske odpovede v prípade, že by operácia “nešla podľa plánu“. Padlo preto rozhodnutie pripraviť zasahujúce komando na možnosť prebojovať sa z krajiny von. Jednotka sa presunula na základňu Bagram, kde pokračovala v tréningu na replike bin Ládinovho úkrytu, ktorá bola psotavená v uzavretej časti Camp Alpha.

28. apríla admirál Mullen predstavil definitívny plán operácie bezpečnostnej rade. Pre potreby prebojovania sa po vlastnými silami mali byť v zálohe pripravené vrtuľníky Chinook s posilami. Väčšina zúčastnených súhlasila s plánom, no viceprezident Biden bol rázne proti. Taktiež minister obrany Gates sa stále snažil pretlačiť možnosť útoku bezpilotnými lietadlami, no na druhý deň zmenil názor. Nakoniec Obama zavolal priamo generálovi McRavenovi do Afganistanu a spýtal sa ho na situáciu. Ten potvrdil, že všetko je pripravené a vďaka minimu mesačnému svitu budú nasledujúce noci vhodné pre útok.

29. apríla nakoniec Obama vydal definitívny rozkaz pre útok. K útoku malo dôjsť v noci, no kvôli zlému počasiu bola operácia o 24 hodín posunutá. 30. apríla Obama ešte raz volal McRavenovi a jeho mužom aby im poprial veľa šťastia a poďakoval za službu vlasti. 1. mája o 13:22 šéf CIA Panetta na základe Obamovho rozkazu dal povel McRavenovi k útoku. Krátko po tretej sa Obama pridal k ostatným v situačnej miestnosti (situation room) v Bielom dome, odkiaľ sledovali zábery z bezpilotného lietadla Sentinel. V rohu obrazovky bol Panetta, v tom čase sa nachádzal v centrále CIA, ktorý mal úlohu komentátora prebiehajúcich udalostí. Na linke bol aj McRaven. Zábery sa premietali aj v Pentagone a na americkej ambasáde v Pakistane.

Zdroje: http://en.wikipedia.org/wiki/Death_of_bin_Laden

Autor článku: Tomáš Beňuš | Článok vložený 22. 04. 2014